Šéf európskych vedeckých grantov: Vedcom dajte viac peňazí a času na výskum

Veľa sa debatuje o tom, čo by znamenalo vystúpenie Británie z EÚ pre britskú vedu. Aký je váš názor?

Ako zamestnanec Komisie sa k téme nemôžem vyjadriť. Je to politika, ktorú prijala Komisia, a ja ju musím dodržiavať.

Poďme k vášmu úradu. Medzi starými a novými členmi EÚ, ako je Slovensko, je veľký rozdiel v grantoch, ktoré od Európskej rady pre výskum (ERC) dostanú. Prečo?

Je tu niekoľko faktorov. Po prvé, rozdiel je v množstve peňazí, ktoré majú vedci v jednotlivých krajinách na výskum. Ak dáte dokopy rozpočet všetkých trinástich nových členských krajín, kam patrí aj Slovensko, dostanete to, čo na výskum dáva Rakúsko.

To, samozrejme, nehovorí nič o ľuďoch, vedci sú schopní všade. Ale majú odlišný prístup k vybaveniu.

Aké iné faktory sú v hre?

O málo grantov sa v nových členských krajinách uchádzajú vedci aj preto, lebo pochádzajú z prostredia, v ktorom nie je bežné, aby vás iní ľudia za návrh, ktorý predložíte, hodnotili.

Ľudia s tým nemajú skúsenosť. V Británii alebo v Holandsku, ktoré je ešte lepší príklad, ľudí trénujú v tom – návrhy na granty predkladať. V Holandsku majú program Veni, Vidi, Vici, v ktorom vezmú mladého vedca a krok za krokom ho trénujú v tom, aby bol pripravený samostatne sa uchádzať o granty.

Aj Maďarsko spustilo podobný program. Vašim južným susedom sa podarilo to, že pritiahli skvelých mladých vedcov zo zahraničia naspäť domov. Namiesto toho, aby krajinu opúšťali, sa do nej vracajú, keď sú z nich už hotoví vedci, takže do svojich tímov lákajú ďalších bádateľov.

Ďalšou prekážkou je aj prílišné zaťaženie vedca, ktorý musí veľa učiť a na výskum nemá čas.

Ako sa darí Slovákom zo slovenských inštitúcií pri udeľovaní grantov od Európskej rady pre výskum?

Nie veľmi dobre. Veľmi málo ľudí od vás sa uchádza o naše granty, registrujeme ich len niečo vyše 60, to je málo. Veľmi málo.

Ak sa pozriete na Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí, zistíte, že grantov dostávajú rovnako veľa ako iní vedci. To znamená, že úroveň vzdelania slovenských vedcov je dobrá. Ako jednotlivci sú schopní.

V čom je problém?

Ľudia, ktorí by sa mali o granty uchádzať, tak nerobia. Preto som tu, aby som podporil mladých slovenských vedcov, aby sa nebáli a o granty sa hlásili.

Spustili ste proces, keď vyberáte excelentné témy podľa výsledkov, ktoré dosahujú. Verím, že to povedie k pozitívnym zmenám v slovenskej vede.

Problém nie je v slovenských vedcoch, ste rovnako schopní ako iní zahraniční vedci. Problém je skôr v systéme, ktorý treba nastaviť tak, aby v ňom šlo o súťaž a zohľadňoval kvalitu vedeckej práce. Do systému potrebujete napumpovať viac peňazí a vedcom poskytnúť viac času na výskum.

Existuje vzťah medzi tým, koľko krajina investuje do vedy a výskumu, a tým, aké výsledky vo vede dosahuje. Viete, aké sú čísla u nás?

Na Slovensku ste v roku 2014 investovali do vedy a výskumu 0,89 percenta HDP. Priemer v EÚ je 2,03 percenta. Vo Švédsku alebo Fínsku sú to viac ako tri percentá. Tri percentá chceme dosiahnuť v EÚ v roku 2020. Južná Kórea je momentálne na piatich percentách.

Je tu veľký rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami, ktoré sú na čele. Som si istý, že vláda sa rozhodne správne, kde sú jej priority. Z môjho pohľadu je pre celú Európu mimoriadne dôležité, aby sme na úrovni vedy dokázali súťažiť s inými hráčmi vo svete. Ak prestaneme vyrábať produkty s pridanou hodnotou, nastanú krušné časy a my začneme zaostávať.

Musíme sa zamerať na investície do vedy a výskumu, aby sme dokázali byť konkurencieschopní.

Čo je to Európska rada pre výskum, úrad, na čele ktorého ste?

Európska rada pre výskum vznikla v roku 2007. Naším cieľom je podpora vedcov. Predtým bola podpora vedcov veľmi obmedzená. Lisabonská zmluva určila, že veda a výskum je niečo, na čom Komisii veľmi záleží. Európska rada pre výskum vznikla na ten účel, aby financovala vedcov v EÚ.

Podarilo sa nám pritiahnuť veľmi kvalitných vedcov, ktorí projekty hodnotia. Budúci rok oslávime desať rokov od vzniku. Za ten čas sme sa konsolidovali ako značka špičkovej kvality. Ak od nás dostanete grant, znamená to pre vás nielen príval peňazí, ale aj to, že vás bude patrične vidieť a bude sa o vás rozprávať.

Určujete, čo sa má skúmať, alebo v návrhoch panuje absolútna sloboda?

Naším cieľom bolo spraviť celý systém maximálne jednoduchý, aby sa vedci mohli uchádzať s ľubovoľným projektom a aby mohli vytvárať ľubovoľné tímy. Dávame im maximálnu slobodu. Náš prístup ide zdola – od vedcov, nie zhora od úradníkov, ktorí by im prikazovali, ako to majú robiť.

Nabádame vedcov, aby boli odvážni a aby boli ambiciózni. Nechceme, aby šlo v našich grantoch o nudu, chceme projekty, ktoré mieria vysoko.

Aký druh výskumu v prevažnej miere financujete?

Nechceme rozlišovať medzi základným výskumom a aplikovaným výskumom. 85 percent výskumu, ktorý financujeme, je základný výskum, zvyšok je aplikovaný výskum a technológie. Takýto je súčasný obraz, ale my ho neurčujeme. Určujú ho sami vedci.

Predstavme si, že som sociológ alebo historik. Mohol by som sa uchádzať o grant?

Pokrývame dvadsaťpäť vedeckých odborov. Je tam všetko, vrátane humanitných odborov (social sciences and humanities). Okolo 23 percent z nášho rozpočtu ide na humanitné odbory. Povedal by som, že sme najväčší program na financovanie tohto druhu vied na svete. Ide o sumu zhruba 300 miliónov eur ročne.

Aký je váš rozpočet?

Rozpočet máme stanovený na roky 2014 až 2020. Na rok 2016 máme rozpočet skoro 1,7 miliardy eur, ak doň zahrnieme príspevky aj zo Švajčiarska, Izraela a iných krajín. Rozpočet bude rásť, v roku 2020 dosiahne podľa plánu až 2,2 miliardy eur. Ak by došlo napríklad k vystúpeniu Británie z EÚ, rozpočet by sa musel zmeniť.

Aké úspešné projekty ste zaštítili?

Za takmer desať rokov ide o okolo 6-tisíc projektov. Napríklad Jean Tirole, fancúzsky ekonóm, od nás dostal dva granty, je držiteľom Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2014. Máme aj dvoch držiteľov Fieldsovej medaily (udeľuje sa každé štyri roky matematikom mladším ako 40 rokov, pozn. red.).

Granty od nás dostali aj May-Britt Moserová a Edvard Moser, držitelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu za rok 2014 (objavili mriežkové bunky, ktoré sú zodpovedné za spôsob, akým živočích vníma priestor okolo seba a orientuje sa v ňom, pozn. red.).

Za prácu na graféne dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za fyziku aj Konstantin Novoselov z univerzity v Manchestri. Podporili sme ho dvomi grantmi v rokoch 2007 a 2012. Je jedným z najmladších laureátov Nobelovej ceny. Do výskumu grafénu investovala Komisia veľa peňazí.

Je nejaký výskum, ktorý ste si obzvlášť obľúbili?

Áno, jeden Ind, pôsobí teraz v Británii, vyvinul niečo vskutku úžasné, konkrétne technológiu, ktorá vytvára pocit, že sa niečoho dotýkate, hoci v skutočnosti sa nedotýkate ničoho.

Výskum má množstvo praktických aplikácií. O technológiu sa zaujímajú aj automobilky, ktoré majú problémy s tým, že ľudia stále niečo stláčajú na palubnej doske, takže je ich pozornosť rozptýlená.

Pri technológii by sa ničoho nedotýkali, ale mali by ten pocit. Je zaujímavé, kam sa tento projekt vydal, pretože pôvodne mal byť len o tom, ako vyrábať vlny a ako ich kontrolovať.