Denník N

Európania si musia začať dôverovať

Európsku úniu čaká napätie aj po britskom referende. Ak politici nezačnú premýšľať nie len ako Slováci, Nemci, Briti, Francúzi, ale najmä ako Európania.

Autor je bývalý premiér a minister zahraničia

Európa sa otriasa. A bude sa zmietať v neistotách aj po britskom referende. Bez ohľadu na jeho výsledok. Ak nedôjde k potrebným zmenám. K stabilizácii môže viesť iba odvážna sebareflexia a zmena prístupu k politike.

Na prelome tisícročí vládla v Európe eufória. Vrcholil proces jej znovuzjednotenia. My, donedávna občania druhej kategórie (občania krajín strednej a východnej Európy), živoriaci na periférii sovietskeho impéria sme sa tešili na nové časy v novom spoločenstve. V spoločenstve, v ktorom sa budeme mať lepšie a v ktorom si budeme všetci rovní.

Túto eufóriu občas ochladila taká či onaká “sprcha”. Napríklad, keď vtedajší francúzsky prezident Chirac odkázal krajinám strednej a východnej Európy, podporujúcim operáciu Spojených štátov v Iraku, že prepásli príležitosť čušať (Február, 2003). Slnko nad Európou svietilo však aj naďalej. Aj prvého mája 2004 v Dubline, keď počas slávnostnej ceremónie na dvore írskej prezidentky stúpali na stožiare vlajky 27 krajín znovuzjednotenej Európy.

Nepočúvali nás

Búrok však postupne začalo pribúdať. Na sklonku druhého volebného obdobia nemeckého kancelára Schrödera sa ukázalo, že Nemecko sa dohodlo s Ruskom o výstavbe nového plynovodu, vedúceho pozdĺž poľského pobrežia vo vodách Baltského mora. Pritom plynovody, vedúce krajinami východnej a strednej Európy, mali a majú kapacít dosť. Kľúčové na tomto novom projekte však bolo to, že to nikto s týmito krajinami nekonzultoval. Pričom sa nás to bezprostredne týkalo a stále dotýka. Politicky, aj ekonomicky.

Skutočný uragán spustila globálna finančná kríza, vrcholiaca v rokoch 2008 a 2009. Grécku hrozila nesolventnosť a lídri krajín eurozóny sa rozhodli v prvom kroku pre pôžičku Grécku. Tlaku požičať Grécku peniaze bolo v roku 2010 vystavené aj Slovensko, ktoré do eurozóny vstúpilo iba rok predtým. Bolo to tesne po období ťažkých a bolestných reforiem, ktorými Slovensko prešlo bez toho, aby zaťažovalo iné, podstatne bohatšie krajiny. Opäť – kľúčovým možno ani nebolo to, že bolo treba platiť. Kľúčovým – a veľmi nepríjemným – bolo poznanie, že naše argumenty a vnímanie situácie nie sú pre „starších, väčších a bohatších” dôležité.

Extrémizmus narastá

Nuž a potom prišlo cunami – mohutná imigrácia do Európy. Neochota, či nevôľa hľadať spoločné riešenie sa pri tejto kríze prejavila azda najvypuklejšie. Bez spoločne pomenovaných príčin tejto krízy a najmä bez spoločne odsúhlasených krátkodobých i cieľových riešení boli všetky krajiny EÚ vystavené tlaku akceptovať kvóty. Krajiny, ktoré tieto kvóty akceptovať nebudú, majú byť finančne penalizované sumou 250 tisíc eur za odmietnutého migranta. Tento návrh komisie je nešťastný, nič nevyrieši, iba ešte viac prehĺbi nedôveru medzi členskými štátmi.

Netreba sa preto čudovať, že v Európe narastá extrémizmus a euroskepticizmus. Netreba sa preto čudovať ani tomu, ak niektorí európski lídri chcú vyhrávať voľby na kritike zlého Bruselu.

Alebo ak euroskeptický populizmus chcú niektorí lídri poraziť ešte väčším populizmom. Ak k neochote trpezlivo hľadať konsenzus 28 krajín pridáme “aktivity“ a “horlivosť“ bruselskej byrokracie navrhovať, mentorovať, kritizovať, regulovať a nariaďovať, nemôžeme sa čudovať súčasnému stavu.

Európania

Mali by sme si uvedomiť, že EÚ je zoskupenie štátov, nie štát. Že štáty delegujú kompetencie komunitárnej úrovni, nie naopak. Že kritérium delegovania kompetencií je princíp subsidiarity. Mali by sme veľmi starostlivo skúmať, čo je – pri každej téme – najvýhodnejšie pre občana. Pre Európana. A podľa toho kompetencie aj spravovať. Nemali by sme sa vzájomne dráždiť heslami, či chceme viac Európy, alebo menej Európy. Či chceme mať Európu federalizovanú, alebo iba v rozsahu spoločného trhu. Mali by sme sa snažiť, aby sme mali Európu funkčnú a efektívnu. Takú, ktorá bude najlepšie chrániť, brániť a presadzovať práva a záujmy jej občanov. Dôsledná aplikácia princípu subsidiarity nám umožní viac vnútornej súťaživosti, ale aj viac spolupráce na komunitárnej úrovni – všade tam, kde je to prospešné pre všetkých.

Nuž, a je najvyšší čas, aby sme všetci – a najmä politickí lídri – premýšľali stále viac nielen ako Slováci, Nemci, Briti, Francúzi, Poliaci, Švédi, Španieli… ale aj alebo najmä ako Európania. Európa môže mať perspektívu. V prvom rade vtedy, ak jej lídri budú mať dosť energie na trpezlivé každodenné hľadanie zhody. Berúc do úvahy kultúrnu, historickú, ekonomicko-sociálnu či demografickú rozmanitosť Európy. Berúc do úvahy lokálne i regionálne špecifiká a záujmy jej členov. Čo nevylučuje väčšinové hlasovanie v dohodnutých oblastiach – po vyčerpaní diskusie. Európa bude mať šancu, ak sa medzi jej členov vráti vzájomná dôvera.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie