Čo znamená brexit pre tých, ktorí chcú v Británii pracovať?

Ak Briti odhlasujú odchod krajiny z EÚ, môže našinec na druhý deň odcestovať so životopisom do Anglicka a zamestnať sa tam?

Určite áno. Referendum ešte neznamená, že sa po právnej stránke v rámci Únie niečo udialo. Proces brexitu je predbežne rozfázovaný až na tri roky, až potom by k odchodu Británie reálne došlo aj po právnej stránke. Dovtedy by de facto malo platiť súčasný status quo.

Prečo tri roky?

Tak to uvádza dokument, v ktorom je rozfázovaný proces brexitu. Tento časový harmonogram je považovaný za optimálny a najmenej stresujúci pre obe strany a dva roky z toho zaberajú len predpokladané rokovania o takzvanom exit agreemente (dohoda o odchode, pozn. red.).

Keď tri roky prejdú, čo si všimne človek, ktorý bude potom chcieť ísť pracovať do Anglicka? 

Nie je jasné, čo by sa počas tých troch rokov podarilo dohodnúť medzi zmluvnými stranami – či zostane zóna voľného obchodu, či sa dohodnú výnimky pre voľný pohyb tovarov, ako aj pracovnej sily. Preto sú na to tri roky a preto je dnes veľmi ťažko povedať, aký by bol finálny stav. Ale nemyslím si, že by sa po tých troch rokoch mali udiať dramatické veci, ktoré by zásadným spôsobom zmenili situáciu, ktorú poznajú Slováci. Sme v období konjunktúry, ktorá možno ešte nejaký čas potrvá. Určite by to znamenalo, že by Slováci okrem Británie začali preferovať na prácu iné krajiny. Ani dnes už nie je Británia naším najväčším neslovenským pracovným trhom. Viac by sa posilnili trhy, ako je Rakúsko, Nemecko, krajiny Beneluxu alebo sčasti aj Česko. Pre tých, ktorí majú záujem pracovať v zahraničí, by sa v rámci Únie stále našiel priestor na uplatnenie, ak by nevolili návrat domov, o čom drvivá väčšina z nich nechce ani počuť.

Sú nejaké záväzky, ktoré by Británii na pracovnom trhu zostali aj po odchode z Únie?

Všetko by sa vyrokovalo nanovo – máme tam otázky sociálnej, azylovej politiky, vysielanie zamestnancov do zahraničia. Pre pracovný trh na Slovensku je však veľmi dôležitý aj psychologický faktor – veď polovica Britov je proti, polovica je za brexit. Len čo sa naplnia obavy z brexitu, začne sa meniť aj správanie ľudí, aj ich nákupné správanie. Slovensko má s Britániou za rok 2015 pozitívnu obchodnú bilanciu v hodnote 2,7 miliardy eur. Do Británie vyvážajú všetky tunajšie automobilky alebo výrobcovia elektroniky. Keby sa nákupné správanie Britov zmenilo, môže to mať dosahy aj na slovenský pracovný trh. Keby bol brexit v referende úspešný, obyvatelia Británie by mohli začať riešiť svoje obavy napríklad aj tým, že by začali menej nakupovať, pretože by začali viac šetriť.

Báli by sa najímať ľudí na prácu zo zahraničia v obave, že ich aj tak o tri roky musia nahradiť?

To je ďalší faktor. Brexit je v Británii veľmi spolitizovaná aj zdémonizovaná téma. Takže určite by sa po referende v prospech brexitu začali trhy správať aj nelogicky. Aj zamestnávatelia by mohli byť rezervovanejší voči zahraničnej pracovnej sile, pretože v situácii, keď nikto nevie, čo sa počas troch rokov vyrokuje, by bola pre nich budúcnosť neistá.

Čo by brexit znamenal pre človeka, ktorý už v Británii pracuje povedzme dva roky? 

V najbližšom období vôbec nič. Británia nie je v situácii, že si môže dovoliť škrtnúť z pracovného trhu niekoľko stotisíc ľudí. Zvyšok by závisel od toho, čo by sa vyrokovalo neskôr. Možno by sa dohodla špeciálna zmluva s tým, že by sa na občanov Únie nenahliadalo ako na občanov tretích krajín, ale ako na osoby s osobitným postavením. No nemyslím si, že by sa tých, ktorí už v Británii pracujú, s výnimkou spomínanej neistoty podnikateľov, dotkol brexit.

Možno, ak by firma prepúšťala, prepustí prednostne zahraničnú pracovnú silu?

Ak máte človeka a nie je z Británie, potom ho beriete z Únie alebo mimo nej. Potom už hovoríme o migrácii. Stále si myslím, že by bol záujem o pracovnú silu z Únie, pretože ju môžeme radiť skôr ku kvalifikovanejšej než pracovnú silu z krajín, z ktorých prichádzajú imigranti.

Aká reálna je hrozba, že budeme pri ceste za prácou do Anglicka potrebovať pracovné víza či iné dokumenty?

To sa zatiaľ nevie. Osobne si myslím, že by sa to skončilo špeciálnou zmluvou. Možno by sa na občanov Únie nemuselo prihliadať ako na úplných cudzincov.

Ak cieľom Britov je vyhnúť sa imigrantom, ale iným než z Únie, potom by mohli ľudia z krajín Únie dostať špeciálny status?

Tak.

V praxi by ich teda čakalo menej či viac byrokracie?

O čosi viac byrokracie, ako máme teraz, ale menej ako pre klasických imigrantov. Prípadne by sa na nich mohli vzťahovať iné pravidlá.

O akej byrokracii hovoríme?

Môžeme vychádzať z toho, čo treba na pracovné povolenie, napríklad musíte vedieť preukázať, kde budete bývať.

Personálne agentúry sa už pripravujú na možný brexit? 

Dnes sa ešte u nás nikto reálne nepripravuje na nič také, pretože asi ani nie je v ľudskej povahe veľmi sa pripravovať na to, čo možno vôbec nebude. V piatok si môžu niektorí reálne povedať, čo s tým.

Cítiť zdržanlivosť v oblasti pracovných ponúk z Británie či dopyte po nich? 

Nedisponujem informáciami o tom, že by sa menilo správanie v tomto ohľade. Dá sa povedať, že Británia už aj tak z pohľadu atraktívnosti nie je top destinácia.

Odkedy a prečo už ňou nie je? Čo je teraz top?

To už platí asi rok alebo rok a pol, odkedy sa Rakúsko stáva atraktívnejšie – je bližšie, náklady na dopravu sú nižšie a mzdy sú tam rovnako slušné, je tam práca, na ktorú často reflektujú aj ženy, ktoré majú rodiny. Nemecko je tiež medzi top destináciami.

Blízkosť do Rakúska mohli ľudia využiť aj pred dvoma rokmi. Čo sa stalo? 

Sčasti za to môžu aj zmeny štedrého sociálneho systému v Británii.

Už odtiaľ nie je toľko ponúk?

Ani záujem Slovákov, ktorí by vyslovene preferovali Anglicko, už nie je taký.

Môže byť dôvodom aj to, že je niekde v Británii cítiť odpor voči zahraničnej pracovnej sile? 

To si nemyslím.

Keby Briti brexit odhlasovali, prídu okamžité psychologické efekty, ktoré ste spomínali. Aký veľký problém sú pre slovenskú ekonomiku? 

Najväčší exportéri do Británie sú automobilky, elektrotechnický priemysel, tam môže byť strata objednávok pre britský trh. Nebolo by to preto, že sa odhlasoval brexit, ale preto, že Briti začnú šetriť z obáv z toho, čo reálne brexit prinesie. Príklad: Brit si nekúpi auto ani z bratislavského Volkswagenu, pretože sa pripravuje na zlé časy.

A na pracovnom trhu u nás si všimneme čo?

Možno by trochu povolilo napätie, ktoré teraz vládne pre nedostatok pracovných síl na Slovensku. Keby Briti odhlasovali brexit, ich krajjina by menej nakupovala, my by sme teoreticky menej vyrábali, a teda aj exportovali. Potom by sme potrebovali menej ľudí, a to znamená, že sa nedostatok pracovnej sily málinko zmiernil, ľudia by sa stali dostupnejšími. Napätie na slovenskom trhu by povolilo, pretože by už nechýbalo 100-tisíc pracovníkov, ale o čosi menej.