Denník N

Nemáme inú možnosť, ako prežiť, hovoria migranti, ktorí sa predávajú v Aténach

Tábor pre migrantov v Aténach je preplenený. Ľudia celý deň čakajú na rozhodnutie úradov. Foto – TASR/AP
Tábor pre migrantov v Aténach je preplenený. Ľudia celý deň čakajú na rozhodnutie úradov. Foto – TASR/AP

Migranti v Grécku aj vo Francúzsku nemôžu legálne pracovať. Mnohí sú preto nútení do prostitúcie, aby zarobili na poplatky pre pašerákov.

Najskôr len kráčajú vpred a snívajú o lepšom živote. Potom však príde vytriezvenie a mesiace čakania. Utečenci v Grécku aj vo Francúzsku si nemôžu legálne nájsť prácu, tí mladší nemôžu chodiť do školy. Dni preto trávia čakaním na azylový proces alebo len na to, čo bude ďalej.

Niektorí sú bezmocní, iní sa pokúšajú ísť ďalej nelegálne. Sú však medzi nimi aj takí, ktorí robia to, čo by im vo svojej rodnej krajine ani nenapadlo.

Mnohí mladí migranti si pre svoje životné podmienky začali zarábať prostitúciou. Najalarmujúcejšie je to v Aténach, kde žijú tisíce migrantov, ktorí by chceli ísť ďalej na sever. Nové pravidlá však zatvorili hranice a oni nemôžu opustiť mesto. Nemajú žiadne prostriedky a nepoznajú iné možnosti. Pre nich sa predstava o lepšom živote v Európe skončila.

Sex za 5 eur

V jednom z najväčších verejných parkov v Aténach posedávajú na lavičkách mladí muži. Nie je to žiadna náhoda. Okrem drog v parku Pedion tou Areos prekvitá aj prostitúcia. Medzi drogovými dílermi sa potulujú migranti s cieľom zarobiť si pár eur vlastným telom.

Azat z Iránu má 25 rokov a sníva o živote v Nemecku. Na to však potrebuje 400 eur pre pašerákov. „Nemám inú možnosť, aby som si zarobil peniaze,“ cituje ho BBC. „Preto mám sex so staršími mužmi za päť až desať eur.“

Kým neprišiel do Grécka, prostitúciu nepoznal. Po tom, čo to skúsil prvýkrát, cítil obrovskú hanbu. „Nebolo to správne, ja som to vedel a bol som z toho smutný,“ povedal.

Doteraz sa v Grécku predávali najmä ľudia z Albánska, Bulharska alebo Rumunska. Zmena však prišla s utečeneckou krízou, keď do krajiny prišlo veľa mladých ľudí z Blízkeho východu, ktorí zostali uväznení v krajine, hoci väčšina tu zostať nechcela.

Nové európske pravidlá zatvorili hranice a ľudí z Afganistanu, Pakistanu a Iránu automaticky zaradili medzi ekonomických migrantov bez možnosti ísť do inej krajiny. Zostali preto v táboroch dlhšie ako napríklad Sýrčania, ktorí sú považovaní za „utečencov“.

„Minulý rok v lete sem začali prichádzať ľudia z Blízkeho východu a južnej Ázie. Boli tam prostitúti z Iraku, Kurdistanu, Pakistanu aj Afganistanu,“ povedal grécky prostitút Stratos. „Nikto nemal viac ako 25 rokov, niektorí vyzerali ako tínedžeri.“

V Grécku je prostitúcia povolená len v registrovaných bordeloch, vo veľkom však prekvitá na ulici hlavného mesta aj vo verejných parkoch. Suma za poskytnutie služieb závisí od šikovnosti. Niektorí sa predávajú za 30 eur, iní súhlasia s menšími sumami, dokonca si niektorí pýtajú len dve eurá.

„Niektorí chlapci sa hanbili pýtať si peniaze,“ uviedol Stratos. „Vypýtali si ich až neskôr a potom im už zákazník môže zaplatiť, len ak naozaj chce.“

V aténskom tábore pre migrantov žijú spolu muži, ženy aj deti. Foto - TASR/AP
V aténskom tábore pre migrantov žijú spolu muži, ženy aj deti. Foto – TASR/AP

Prestali snívať

Afganec Abdullah prišiel do Atén z Iránu a hneď si našiel niekoľkých priateľov. Tí mu vysvetlili, prečo tak často chodia do parkov, rôznych barov či klubov v meste. „Povedal mi – máme sex s chlapmi a oni nám za to platia,“ cituje ho Independent.

Prvého zákazníka našiel v parku Pedion tou Areos dva týždne po tom, čo prišiel do Grécka. „Bolo to špinavé miesto,“ povedal. „Boli tam ľudia, ktorí brali drogy.“

Inú možnosť však nepoznal a z aténskej štvrti pri olympijskom komplexe, kde spolu žije viac ako štyritisíc migrantov, často chodil do verejných parkov, aby sa predával.

„Nemal som žiadne peniaze. Môžete predávať drogy, môžete sa predávať na sex a hľadať si zákazníkov,“ uviedol. „Žiadny iný spôsob som nemal. Mal som len 20 centov. Bol som na seba nahnevaný. Práve som prišiel a musel som to urobiť, aby som mal aspoň nejaké peniaze.“ 

Predtým ako prišiel do Grécka, sníval o živote vo Švédsku. Po zatvorení hraníc však tento sen stratil.

„Mali sme len jedinú nádej – otvorené hranice, a tie teraz zavreli,“ povedal. „Nemám peniaze a nemám kam ísť. Neviem, čo mám robiť.“

Aténske centrum pre liečbu HIV upozorňuje, že mnohí muži, ktorí sa v Aténách predávajú, sú buď ženatí, alebo majú partnerky. „Mnohí sa ani nepovažujú za homosexuálov,“ uviedol Adonis Primikiris z centra.

Mnohí migranti si svojich zákazníkov hľadajú v parku Pedion tou Areos. Na viacerých miestach sa tam povaľujú smeti, hlavne obaly od použitých prezervatívov. Prostitúti nejdú so svojimi zákazníkmi do hotelov či ubytovní a často sa len ukryjú v kríkoch.

Jedným z takých je aj Emir z Afganistanu, ktorý v parku čaká na ďalšieho zákazníka. „Ponúkajú sa tu oveľa mladší, niekedy majú tí chlapci aj menej ako 15 rokov,“ povedal BBC. „Som vďačný, ak nájdem nejakého staršieho muža a môžem si zarobiť peniaze.“

O svojej prvej skúsenosti hovorí len veľmi ťažko, často používa slová strach aj hanba. „Niekoľkokrát som myslel na samovraždu, ale vždy som si spomenul na svoju mamu a na to, ako by sa potom cítila,“ povedal.

Emir mal jasnú predstavu o Európe, o lepších podmienkach a jednoduchšom živote. To všetko sa však rozplynulo a on oľutoval, že do Európy vôbec prišiel. „Radšej by som bola doma so svojou rodinou,“ priznal.

Beznádej aj izolácia sprevádzajú životy väčšiny migrantov, ktorí prišli do Grécka. Potvrdzujú to aj štatistiky Európskej komisie, podľa ktorých sa len menej ako dve percentá migrantov z Grécka dostane ďalej do iných európskych krajín, pretože balkánska cesta je uzavretá.

Prostitúcia migrantov však nie je len problémom Grécka, trápi aj maloletých a tínedžerov v utečeneckých táboroch vo Francúzsku.

Do prostitúcie nútia aj deti

Mnoho detských migrantov a maloletých podľa nedávnej správy UNICEF nútia, aby si zarobili peniaze. Niektorí nosia ťažké vedrá s vodou, iní stoja hodiny v rade miesto niekoho iného, viacerí predávajú potraviny na čiernom trhu. Medzi tisíckami migrantov sa však nájdu aj takí, ktorí si zarábajú peniaze prostitúciou.

Potrebujú ich pre pašerákov, ktorí im pomôžu prejsť cez kanál La Manche z Francúzska do Británie. Poplatky, ktoré od migrantov žiadajú, nemajú mnohí ako zaplatiť, a preto to skúšajú cez prostitúciu.

„Na základe rozhovorov s dievčatami z Etiópie, Eritrey alebo kurdských dievčat sme zistili, že existuje sieť sexuálnych služieb výmenou za sľúbenú pomoc. Tá sa týka pomoci s prejdením kanálu La Manche alebo vstupu do niektorých oblastí táborov,“ cituje Le Monde Oliviera Peyrouxa z UNICEF.

Afganské dievčatá v tábore pre migrantov. Foto – TASR/AP
Afganské dievčatá v tábore pre migrantov. Foto – TASR/AP

Podľa správy medzinárodnej organizácie ohrozuje sexuálne násilie najmä mladých ľudí zo Sýrie, z Afganistanu, ale aj Etiópie či Eritrey. Najviac sú pritom ohrození maloletí vo veku 11 až 17 rokov, ktorí do Európy cestujú sami a nie sú vo Francúzsku dlhšie ako päť mesiacov.

To je aj prípad Johanny, ktorá svoj skutočný vek neprezradila zo strachu, aby neskončila v detskom tábore. „V stane sme tridsiati,“ vysvetľuje pre Le Monde. „Ak niekto nemá peniaze, musí sa zariadiť.“

Podľa správy sa ženy na prostitúciu striedajú každý týždeň. Dvadsať z nich sa predáva v tábore v Calais za 5 eur.

„Vieme, že tento problém existuje, a on existuje dlho – viac ako desať rokov, ale za posledné roky dosiahol extrémne a vážne rozmery,“ cituje francúzska stanica RFI Melanie Teffovú z organizácie na ochranu práv detí. „Počuli sme príbehy malých dievčat, od ktorých žiadali sexuálne služby za 5 eur, aby sa mohli dostať do tábora alebo vybrať na cestu do Británie.“

UNICEF za prvé štyri mesiace monitoruje desiatky prípadov, v ktorých boli maloletí nútení do prostitúcie. Správa vychádzala z údajov zo siedmich miest na severe Francúzska. Odvoláva sa na sériu rozhovorov v prijímacích strediskách, humanitárnych centrách aj táboroch, ktoré prebehli počas prvých štyroch mesiacov.

Podľa záznamov sa v utečeneckých táboroch na severe Francúzska – vrátane tábora zvaného Džungľa v Calais – nachádza päťsto detí bez sprievodu. Za posledný rok prešlo týmito tábormi viac ako dvetisíc detí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie