Anna Zábojníková
Pribúda ľudí, ktorí užívajú drogy a potrebujú pomoc, upozorňuje Miriama Michal Hrehová, riaditeľka občianskeho združenia Odyseus, ktoré už takmer tridsať rokov ohrozeným komunitám. Bývanie je pre ľudí menej dostupné, pribúda ľudí v chudobe a celkovo sa prehlbuje sociálne napätie, vymenúva dôvody, ktoré vedú k závislostiam.
„Za posledný rok nám stúpol počet klientov o približne 30 percent. Je to aj preto, že sme rozšírili služby – napríklad o psychologické poradenstvo či podporu pre ľudí z online sexbiznisu, ktorý nahrádza ten pouličný. Stále však platí, že podobných služieb, ako poskytujeme my, je na Slovensku žalostne málo – iba tri,“ spresňuje Miriama Michal Hrehová.
V rozhovore hovorí:
- prečo represívne opatrenia, presúvanie ľudí či ochrana súkromnými SBS službami nie sú dlhodobo udržateľným riešením,
- prečo sú potrebné cielene terénne služby pre najzraniteľnejších,
- že lokalite 500 bytov, o ktorej sa v Bratislave hovorí v súvislosti s drogami najviac, by pomohla stála služba,
- prečo je dôležitá výmena injekčných striekačiek,
- či by mala v Bratislave význam aplikačná sanitka na drogy, akú majú v Brne.
Začnime témou bezpečnosti. Čo je najväčší problém Bratislavy, ktorému by sa mala samospráva venovať viac?
Neviem, či najväčší problém, no vo všeobecnosti citlivo vnímam zobrazovanie témy bezpečnosti – najmä na sociálnych sieťach. Často vidíme fotografie ľudí, ktorí ležia na lavičkách alebo si aplikujú drogy, a tieto obrázky sú potom spájané s témou bezpečnosti. Takýto spôsob prezentácie je však veľmi stigmatizujúci a v ľuďoch vyvoláva strach. Namiesto riešenia problému to skôr prispieva k vylučovaniu komunity, ktorá pomoc najviac potrebuje. Dalo by sa popracovať na tom, aby komunikácia neškatuľkovala a nenálepkovala len určitú časť obyvateľstva, ktoré žije v našom meste.
Primátor Bratislavy, aj viacerí starostovia hovoria o náraste agresivity, obťažovania a kriminality, čo podľa nich prispieva k pocitu ohrozenia v uliciach. Máme predsudky, keď si to automaticky spojíme s ľuďmi bez domova alebo tými, ktorí sú závislí od alkoholu a drog?
Áno, myslím si, že predsudky máme všetci, a to nielen v tejto konkrétnej téme, ale vo všeobecnosti. Do istej miery je to úplne normálne. Treba však hneď na začiatok povedať, že ľudia bez domova, ktorí môžu mať skúsenosti s užívaním rôznych látok, sú v prvom rade tí, na ktorých sa pácha násilie, a nie sú jeho páchateľmi. Problém nastáva, keď pri diskusii o bezpečnosti zobrazujeme ľudí z určitých komunít, či už ide o rómsku komunitu, ľudí bez domova, alebo tých, ktorí užívajú nejaké látky, a spájame ich s témou nebezpečenstva. Takto v spoločnosti vytvárame zbytočný strach a zovšeobecnenia, že každý, kto užíva alkohol, drogy alebo je bez domova, je automaticky nebezpečný.
Na toto si treba dávať veľký pozor, či už ide o médiá, politikov, alebo kohokoľvek, kto komunikuje o bezpečnosti. Často sa aj napriek snahám byť citliví objavia zábery či fotografie, ktoré zobrazujú tieto komunity, čím sa téma bezpečnosti zúži len na nich. V skutočnosti bezpečnosť v Bratislave nie je len o týchto skupinách. Skôr by sme sa mali zamerať na konkrétne správanie, ktoré ohrozuje bezpečnosť, a nie na opisovanie jednotlivých komunít. Skúsenosť s bezdomovstvom alebo užívaním drog neznamená, že sú títo ľudia nebezpeční a že by sme sa ich mali báť.
Kto tvorí bratislavský pouličný svet a aké sú najväčšie skupiny, s ktorými pracujete v rámci OZ Odyseus?
Na ulici sú rôzni ľudia. Sú tam mladí, ktorí majú problémy alebo vychádzajú von s kamarátmi a do partií. Sú tam ľudia ako ja, ktorí si večer idú oddýchnuť a stráviť čas s priateľmi, ale aj rodiny s deťmi. Na ulici je naozaj veľmi veľa rôznych ľudí, starí aj mladí, komunita
