Docent Kardis: Nik zo sťažujúcich sa doktorandov za mnou neprišiel

Kontroly preukázali, že som nepochybil, tvrdí Kamil Kardis.

Docent Kamil Kardis. Foto – Karol Sudor

KAMIL KARDIS sa narodil v roku 1976 v Litve, magisterský a doktorský titul získal na Katolíckej univerzite v poľskom Lubline. Od roku 2004 pôsobí na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity, kde vyučuje ako docent a je členom fakultného senátu. Je medzinárodným expertom poľskej akreditačnej komisie, členom viacerých vedeckých rád a časopisov, členom výboru Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV. Je ženatý, má tri deti, žije v Kapušanoch, medzi jeho hobby patrí literatúra a klasická hudba.

V októbri minulého roka sme priniesli článok o vážnych sporoch medzi štyrmi doktorandmi Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity a docentom Kamilom Kardisom. Dnes prinášame jeho pohľad.

Ako si vysvetľujete, že v roku 2012 sa proti vám postavili štyria doktorandi, ktorí tvrdili, že predtým viackrát ústne upozornili vedenie fakulty na váš prístup k nim? Vyvrcholilo to písomnou sťažnosťou dekanovi. Uviedli tiež, že podobné problémy ste mali aj v minulosti.

Na doktorandskom štúdiu už roky učím dva predmety – Náboženstvo a spoločnosť plus Vybrané problémy z Orientu. Nikdy som tam nezaznamenal žiadne sťažnosti ohľadom môjho pedagogického procesu, skúšania či podmienok na absolvovanie štúdia. Z môjho pohľadu to teda bola prvá sťažnosť, adresovaná vedeniu fakulty.

Nezaznamenali ste ani ústne sťažnosti?

Nie. Medzi týmito študentmi a mnou nebola žiadna komunikácia vo veci nárokov či neopodstatnených požiadaviek z mojej strany.

Ani nadriadení vám nehovorili, že za nimi boli študenti, ktorí by sa sťažovali? Nemyslím len doktorandov, ale aj študentov z bakalárskeho a magisterského štúdia.

Nie, prekvapilo ma to. Chcel by som to však výrazne oddeliť, lebo sťažnosť prišla od štyroch vybraných doktorandov.

Lenže tí tvrdili, že sťažnosti na vás boli už predtým.

Predtým som zaznamenal len jednu sťažnosť istej študentky, nepamätám si už, v ktorom roku. Týkala sa hodnotenia na skúške, teda nie pedagogického procesu. Bola však riadne prešetrená univerzitou a vyhodnotená ako neopodstatnená, čiže som nepochybil ani v pedagogickom procese, ani pri skúške. Študentka potom pokračovala a štúdium úspešne absolvovala.

Kedy ste začali vnímať konflikty medzi vami a štyrmi doktorandmi? Niečo sa medzi vami muselo stať.

Presne tak. Voči tomu, čo rozprávam na prednáškach, som z ich strany cítil vnútorný nesúhlas, ktorý aj dávali najavo. Nebral som to však vážne, lebo vecnej kritike som otvorený.

Dobrý učiteľ si oponentúru cení.

Cením si, keď študent so mnou diskutuje. Nebránim sa tomu, moje prednášky majú otvorený charakter. Od týchto študentov som však cítil spochybňovanie toho, čo hovorím. Interpretoval som si to tak, že s výnimkou Andrey Čusovej šlo o absolventov iných fakúlt. Možno ich dráždilo, že zastávam konzervatívnejšie, respektíve politicky nekorektné názory.

Doktorandi v článku uviedli, že nespochybňujú vaše odborné kvality a vedomosti. Ako problém videli vaše správanie. Teraz naznačujete, že mali problém s tým, čo ste prednášali.

Potom je zvláštnou pochvalou, keď v tom istom článku o mne povedia, že som svoje prednášky čítal z počítača a že som doň pozeral aj pri skúškach. Na jednej strane som odborník, na druhej čítam vlastné prednášky?

Prvé konflikty teda vznikli, lebo nesúhlasili s vašimi názormi, ktoré boli príliš konzervatívne?

Príliš konzervatívne a politicky nekorektné v tom zmysle, že nehovorím v súlade s tým, čo píšu mainstreamové médiá. Rozprávam totiž o vážnych témach ako dezintegrácia rodiny, postoje Slovákov či Európy k bioetickým otázkam, etike a podobne.

Považoval som však za normálne, že ak niečo prednášam, nie každý musí so mnou súhlasiť. Prednáška je odborná diskusia, o to viac, že sú to doktorandi. Nevnímal som to teda osobne, nemalo to žiadne dôsledky typu, že by som šiel za dekanom či prodekanom a upozornil ich, aby si dávali pozor, lebo títo konkrétni doktorandi sú „kontrarevolucionári“.

Docent Kamil Kardis. Foto - Karol Sudor
Docent Kamil Kardis. Foto – Karol Sudor

Doktorandi aj vy ste dospelí ľudia. To ste si nemohli sadnúť niekam na pivo či kávu a vydiskutovať si to?

Ja som predsa žiadne problémy nepredpokladal. Dokonca medzi tými štyrmi bola jedna doktorandka, s ktorou som spolupracoval pravidelne, a ani tá nikdy neprišla a nevyjadrila akýkoľvek nesúhlas s tým, čo robím, o čo som ju poprosil a podobne. Keby som videl nejaké námietky, že sa jej niečo nepáči, samozrejme by som to riešil.

Keby ste vzájomne komunikovali, neexistuje, aby na škole prebehlo toľko kontrol a nakoniec to skončilo v médiách.

Úplne s vami súhlasím, lenže ja som nemal ani tušenia, že doktorandi na mňa píšu sťažnosť.

Dekan za vami nebol? Doktorandi tvrdia, že sa mu na vás sťažovali opakovane.

Nebol za mnou ani pán dekan, ani páni prodekani. Keď za nimi príde študent, že má problém, alebo že vyučujúci je taký alebo onaký, minimálne by za tým pedagógom prišli a oslovili ho.

Študenti tiež na žiadnom stretnutí s vedením fakulty nespomínali problémy, o ktorých neskôr písali v sťažnosti. Citujem z výpovede prodekana: „Sám som ju (doktorandku Andreu Čusovú, pozn. autora) pozval na stretnutie.“

Ona to popiera.

Je z toho aj záznam.

To je jeho záznam.

Okrem toho existuje aj záznam zo stretnutia, kde boli prítomní všetci – dekan, prodekan, Andrea Čusová, jej školiteľ a ja.

Doktorandi netvrdia, že sa chodili ústne sťažovať prodekanovi, ale dekanovi. Ten ich vraj ignoroval, preto to dali na papier. Vy teda tvrdíte, že sťažnosť doktorandov vás prekvapila?

Prekvapilo ma to, lebo dovtedy za mnou neprišli. Považoval by som to pritom za úplne normálne. Aj teraz to funguje tak, že na začiatku štúdia dám nejaké požiadavky, informačný list s priebežným hodnotením a podmienkami, pričom študenti začínajú vyjednávať, či by sa s tým niečo nedalo urobiť, lebo majú veľa povinností. V poriadku, následne negociujeme. Kto koho presvedčí viac, ten vyhráva. (smiech)

Nehralo v tom rolu tak trochu aj vaše ego, že čo tí doktorandi vôbec vyskakujú na docenta?

Ja nemusím nikomu dokazovať, kto som, čo som, akú mám hodnotu. Nie som

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Prvá kniha od Karola Sudora Ešte raz a naposledyViac info

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |