Mordecai Kurz
Autor je emeritný profesor ekonómie na Stanfordovej univerzite
Tyranské a protiprávne správanie amerického prezidenta Donalda Trumpa nesmie zatieniť kľúčový faktor, ktorý je základom pre úpadok súčasnej americkej demokracie. Aby sme získali protijed na Trumpov typ politiky, musíme porozumieť, kde sa nabralo jeho hnutie MAGA (Make America Great Again). Kombinácia nových technológií a vládnej politiky nielenže spôsobila rozsiahly zánik pracovných miest pre robotníkov, ale toto pustošenie bolo dokonca často akceptované ako normálny, ba až nevyhnutný ekonomický dôsledok.
Problémom je, že likvidácia miliónov pracovných miest so sebou prináša významnú stratu ľudského a sociálneho kapitálu. Pokles príjmov, rozšírenie drogovej závislosti a nárast počtu samovrážd viedli k rozpadu rodín. Následky boli také brutálne, že robotníci bez vysokoškolského vzdelania sa teraz dožívajú kratšieho veku ako donedávna, čo presvedčivo preskúmali ekonómovia Anne Case a Angus Deaton.
V doplňujúcej štúdii k svojej knihe Deaths of Despair and the Future of Capitalism Case a Deaton odhaľujú, že v roku 2021 bola priemerná dĺžka života vysokoškolsky vzdelaných Američanov o 8,5 roka dlhšia, ako je to v prípade dvoch tretín dospelých Američanov, ktorí nemajú bakalársky titul. Ešte dôležitejšie je, že kým priemerná dĺžka života prvej skupiny od roku 1992 vzrástla aj napriek poklesu počas pandémie covidu-19, priemerná dĺžka života menej vzdelaných Američanov v rovnakom klesla.
Tieto patologické javy sú dôsledkom zániku pracovných miest v priebehu posledného polstoročia. Vo svojej pripravovanej knihe Private Power and Democracy’s Decline poukazujem na to, že od sedemdesiatych rokov úbytok pracovných miest spôsobil rastúcu ekonomickú a politickú nerovnosť, ako aj nárast polarizácie spoločnosti, keďže robotníci bez vysokoškolského vzdelania sa stavajú proti vzdelanejším Američanom. Práve tieto trendy sú hnacou silou prudkého rozpadu demokratických inštitúcií, ktorého sme svedkami počas Trumpovho druhého funkčného obdobia. Vzostup MAGA populizmu je priamym následkom týchto deštruktívnych vplyvov na robotnícku vrstvu.
Čo je horšie, dnes čelíme ešte rozsiahlejším a rýchlejším zmenám v ekonomikách v dôsledku využívania umelej inteligencie. Vzbudzuje nádej aj strach – nádej, že naštartuje ekonomickú produktivitu a zlepší ľuďom životy, a strach, že nahradí ľudskú prácu, zníži kreativitu a vyvolá rozsiahly úbytok počtu pracovných miest.
Ako by mala spoločnosť reagovať na dôsledky zániku pracovných miest? Podľa princípu kompenzácie by profitujúci z akejkoľvek verenej politiky mali poskytnúť kompenzáciu tým, ktorí na ňu doplácajú, aby napokon nikto neutrpel škodu. Problém však spočíva v tom, že ekonomickej teórii chýbajú nástroje na
