Ak bude v Bratislave 25. júna viac neonacistov ako ich odporcov, máme, čo si zaslúžime
Nemôžeme čakať na to, že násilie a nenávisť za nás vyriešia Fico s Kaliňákom alebo nadácie. Extrémistom sa treba postaviť z očí do očí.
Nemám nič proti mnohým grantom, dotáciám, sponzoringu. Vážim si ľudí z mimovládnych organizácií, neziskoviek, spolkov, svojpomocných organizácií, teda profesionálnych občanov – tých, ktorí sa živia v inštitúciách občianskej spoločnosti užitočnou prácou. Užitočnou pre druhých a spoločnosť.
Profesionálni občania však sú – mali by byť – iba nepatrné torzo občianskej spoločnosti. Jej sila a zmysel sa formuje „celoplošne“ a v akcii, dobrovoľne, zdarma… a s rizikom. Áno, aj vo vlakoch, na športových podujatiach, pri verejných vystúpeniach neonacistov, pri povodniach a podobne. Čakanie na to, že následky rasového, etnického, národnostného násilia a sociálnych neprávostí za nás vyrieši napríklad Kaliňák alebo Fico, či nejaké nadácie, je čakaním na Godota. Alebo čakaním na chvíľu, keď „voda bude privysoko, a času málo“, aby som parafrázoval posledný film Deža Ursínyho.
Napríklad: ak bude v Bratislave 25. júna viac neonacistov a futbalových chuligánov ako ich odporcov, máme, čo si zaslúžime. Treba sa im postaviť nie na odľahlom námestí, ale rovno – z očí do očí. Napríklad po celej trase ich pochodu na „povolené“ zhromaždisko. Každý sám za seba a všetci pospolu. V novembri 1989 ľudia na pražských námestiach skandovali: „Máme holé ruky!“ Máme ich také aj teraz. Nemali by sme však čakať na chvíľu, keď nám prídu povolávacie rozkazy. A už vôbec nie, keď ich bude podpisovať napríklad Kotleba.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
