Denník N

Prieskumy sú tesné a naposledy sa mýlili. Prečo?

Na prieskumy vplýva aj to, ako sa ľudí pýtajú, a ľudská psychika. Výsledok môže ovplyvniť aj hudobný festival Glastonbury.

„Už to nemôže byť tesnejšie,“ hlásal Guardian niekoľko dní pred lanskými britskými voľbami. Prieskumy vtedy skutočne ukazovali, že o výsledku budú rozhodovať stovky hlasov.

Neprešiel ani deň a bolo jasné, že anketári sa mýlili. Konzervatívci na čele s Davidom Cameronom s prehľadom zvíťazili a v 650-člennom parlamente o 99 stoličiek predbehli labouristov.

Zopakuje sa rovnaký scenár aj teraz? Agentúra Survation to vidí na 44:45 v prospech zotrvania, YouGov dáva náskok euroskeptikom v pomere 44:42. Do 15 percent opýtaných sa však zatiaľ nerozhodlo.

Ako je možné, že prieskumy naposledy zlyhali, a môže sa to znovu zopakovať?

Každý prístup prináša iný výsledok 

The Economist predpokladá, že odpovede sa v prípade rôznych odhadov výsledku referenda líšia podľa toho, či sú ľudia oslovení online alebo cez telefón. 

Elektronické dotazníky sú lacnejšie a jednoduchšie, no zároveň pri nich ľudia s obľubou klikajú na „zatiaľ neviem“. Na druhej strane, pri telefonickom prieskume a pod tlakom volajúceho majú oslovení vyššiu tendenciu odpovedať konkrétne áno alebo nie. Volajúca osoba oslovenému napríklad pripomenie, že na volebnom lístku odpoveď „zatiaľ neviem“ neexistuje, a preto je dôležité odpovedať jednoznačne.

Telefonické prieskumy sú považované za spoľahlivejšie. Zatiaľ čo telefónom oslovíme každú vekovú skupinu z elektorátu, pri internete je problematickejší prístup k starším generáciám.

Tie môžu internetové prieskumy ignorovať alebo počítač používajú len zriedka. Economist tvrdí aj to, že ľudia v pracovnom veku, ktorí sympatizujú s EÚ, sú často k prieskumom introvertní a neprejavujú sa tak agilne ako stúpenci brexitu.

Tento trend spozorovala agentúra BMG Research a 17. júna zverejnila údaje z experimentu, v ktorom volala ľuďom dvakrát.

Pri prvom oslovení viedli zástancovia zotrvania o 1,1 percenta. Pokiaľ na prvý raz nedvíhali, BMG im zavolala ešte raz a z údajov po druhom telefonáte vyplynulo, že za zotrvanie bolo o 5,6 percenta ľudí viac. Môže to však platiť aj naopak.

„Je možné, že niektorí oslovení sa hanbia vyjadriť svoj názor a neodpovedajú pravdivo,“ uvádza analýza Economistu. Ide hlavne o mladých sympatizantov krajnej pravice, ktorí sú, samozrejme, za odchod. V hre sú aj ďalšie faktory.

Radšej na festival ako do volebnej miestnosti

Veľký súboj sa vedie o hlasy nerozhodnutých, ktorí môžu mať posledné slovo. Takých je 10 až 15 percent opýtaných. O ich podporu zápasili v poslednej utorkovej televíznej debate oba kempy. Novozvolený primátor Londýna Sadiq Khan vyjadril vďaku pracujúcim z EÚ, jeho predchodca Boris Johnson oponoval tým, že migrácia je pre krajinu prínosom len vtedy, ak je kontrolovaná. Vytiahol klasický strašiak predreferendovej kampane za brexit.

Konzultačná spoločnosť Penn Schoen Berland však prišla k záveru, že práve nerozhodnutí môžu pomôcť zástancom EÚ. Dochádza u nich totiž k „psychologickej tendencii odolávať zmene a snahe posilniť status quo,“ teda súčasný stav, píše sa v štúdii.

Posledným faktorom je hudobný festival Glastonbury, ktorý sa koná počas referenda. Každoročne sa ho zúčastňujú desaťtisíce mladých Britov, ktorí majú vo všeobecnosti pozitívny názor na EÚ. „Práve hlasy mladých môžu vo štvrtkovom referende chýbať,“ hovorí Emma Jones, anglická študentka na UC Berkeley.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie