Autor je spisovateľ
Išla som von so psom, zašli sme za činžiak, vidno odtiaľ veľký dom. Bývajú v ňom Vietnamci, – povedala mi kolegyňa. Čerstvo dospelá, útle žieňa. – Ich auto poznám, majú na ňom reklamu svojho stánku s jedlom. Svietilo mu pravé brzdové svetlo a hmlovka. Reku, idem spraviť dobrý skutok, nech ráno naštartujú. Bolo síce desať hodín večer, ale svietilo sa v troch izbách, tak som zazvonila. Nikto nič. Zazvonila som druhýkrát. Že asi nepočuli. Už som videla pohyb, hovorím si, moja hviezda chvíľa prichádza. Čakám… Zhasli. Všade. V celom dome. Keď ma nikto nevidí, aj ja dokážem vzbudiť strach a rešpekt, – povedala mi a previnilo sa usmiala.
Svoj zážitok mi porozprávala, keď som sa vrátil zo vzrušujúceho stretnutia. Veľa sa tam polemizovalo o vlastenectve. V kontexte vízie pre Slovensko v 21. storočí. Preto bolo vzrušujúce. Intelektuálne. A ja som si tam konečne našiel pracovnú definíciu vlastenca pre 21. storočie. Vlastencom je ten, kto zodpovedne prispieva k spoločnej bezpečnosti (politickej, ekonomickej, zdravotnej, vzdelanostnej, vojenskej…) v súlade s vlastnými reálnymi možnosťami. Medzi premiérom a radovým občanom v prístupe nie je žiadny podstatný rozdiel.
V tejto definícii vlastenectva sa nekladie žiadny dôraz na atribúty spojené s národnou identitou, históriou či politickými preferenciami. Z tohto pohľadu by v 21. storočí dobrým slovenským vlastencom mohol byť aj ktorýkoľvek obyvateľ toho domu, v ktorom v Bánovciach bývajú Vietnamci. Patrilo by sa opýtať, čo oni na to. Lenže neotvorili.
Májová bryndza – hit vietnamskej kuchyne
Medzitým na ministerstve životného
Silvester Lavrík
































