Pištoľnícke krevety majú exoskelet a strieľajú plazmové strely

Pištoľnícka kreveta dokáže zovrieť klepeto takou silou, že vytvorí tlakovú vlnu, ktorej intenzita dosahuje až 218 decibelov (ľudský prah bolesti je 120 decibelov).

Pištoľnícke krevety žijú často v symbióze s rybami z čeľade hlaváčovitých. Výmenou za ochranu pre ne hĺbia nory. Foto – Wikimedia/cc

Evolúcia vybavila živočíchy množstvom nástrojov na prežitie a lov.

Niekedy sa nestíhame čudovať, čo všetko sa v prírode objavuje. No jeden živočích s prehľadom predbieha ostatné.

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Ráno vstanete, je vám chladno a máte hlad. Rozhliadnete sa po okolí, žiadne nebezpečenstvo nepociťujete, a tak sa vyberiete po jedlo do chladničky.

Je šero a úplné ticho, pomaly sa približujete, keď v tom ucítite jemné šuchnutie. Chcete sa otočiť, periférne uvidíte záblesk svetla, ucítite silný náraz a prichádzate o vedomie. Pohlcuje vás tma.

Tento príbeh znie desivo a hocikedy sa môže stať skutočnosťou. Platí to pre rybičky, ktoré žijú v blízkostí kreviet z čeľade Alpheidae, známych aj ako pištoľnícke krevety (v angl. pistol shrimps).

Exoskelet a plazmové strely

Sci-fi príbehy zobrazujú vojakov vo vzdialenej budúcnosti, ako sú oblečení v exoskeletových pancieroch a strieľajú plazmové strely namiesto obyčajných nábojov. Pištoľnícke krevety nemajú od tohto obrazu ďaleko.

Exoskelet, čiže vonkajší pancier, ktorý nahrádza kostru a chráni telo, je v prírode rozšírený – okrem kreviet a krabov ho majú aj korytnačky, hmyz, pavúky a vlastne aj baktérie. Zaujímavejšie sú ich plazmové strely.

Pištoľnícke krevety sú (našťastie) veľmi malé, dorastajú do veľkosti len niekoľko centimetrov. Jedným z ich znakov sú asymetrické klepetá, jedno z dvojice je výrazne väčšie, zhruba ako polovica tela (ak kreveta príde o svoje pištoľnícke klepeto, druhé porastie a nahradí ho). 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Životné prostredie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |