Denník N

Pištoľnícke krevety majú exoskelet a strieľajú plazmové strely

Pištoľnícke krevety žijú často v symbióze s rybami z čeľade hlaváčovitých. Výmenou za ochranu pre ne hĺbia nory. Foto – Wikimedia/cc
Pištoľnícke krevety žijú často v symbióze s rybami z čeľade hlaváčovitých. Výmenou za ochranu pre ne hĺbia nory. Foto – Wikimedia/cc

Pištoľnícka kreveta dokáže zovrieť klepeto takou silou, že vytvorí tlakovú vlnu, ktorej intenzita dosahuje až 218 decibelov (ľudský prah bolesti je 120 decibelov).

Evolúcia vybavila živočíchy množstvom nástrojov na prežitie a lov.

Niekedy sa nestíhame čudovať, čo všetko sa v prírode objavuje. No jeden živočích s prehľadom predbieha ostatné.

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Ráno vstanete, je vám chladno a máte hlad. Rozhliadnete sa po okolí, žiadne nebezpečenstvo nepociťujete, a tak sa vyberiete po jedlo do chladničky.

Je šero a úplné ticho, pomaly sa približujete, keď v tom ucítite jemné šuchnutie. Chcete sa otočiť, periférne uvidíte záblesk svetla, ucítite silný náraz a prichádzate o vedomie. Pohlcuje vás tma.

Tento príbeh znie desivo a hocikedy sa môže stať skutočnosťou. Platí to pre rybičky, ktoré žijú v blízkostí kreviet z čeľade Alpheidae, známych aj ako pištoľnícke krevety (v angl. pistol shrimps).

Exoskelet a plazmové strely

Sci-fi príbehy zobrazujú vojakov vo vzdialenej budúcnosti, ako sú oblečení v exoskeletových pancieroch a strieľajú plazmové strely namiesto obyčajných nábojov. Pištoľnícke krevety nemajú od tohto obrazu ďaleko.

Exoskelet, čiže vonkajší pancier, ktorý nahrádza kostru a chráni telo, je v prírode rozšírený – okrem kreviet a krabov ho majú aj korytnačky, hmyz, pavúky a vlastne aj baktérie. Zaujímavejšie sú ich plazmové strely.

Pištoľnícke krevety sú (našťastie) veľmi malé, dorastajú do veľkosti len niekoľko centimetrov. Jedným z ich znakov sú asymetrické klepetá, jedno z dvojice je výrazne väčšie, zhruba ako polovica tela (ak kreveta príde o svoje pištoľnícke klepeto, druhé porastie a nahradí ho). 

Pištoľnícke krevety. Zdroj – Youtube

Sila v klepete

Toto klepeto dokáže kreveta zovrieť takou silou, že vytvorí tlakovú vlnu, ktorej intenzita dosahuje až 218 decibelov (ľudský prah bolesti je 120 decibelov). Aj napriek svojej veľkosti konkurujú v hlučnosti aj veľrybám, ich kolónie sa stretávajú so sonarmi a patria medzi hlavné zdroje zvukov v oceánoch.

Vzniknutá tlaková vlna vytvára vo vode bubliny, ktoré sa šíria až rýchlosťou sto kilometrov za hodinu, pri kolapse sa zahrievajú na teplotu 5-tisíc stupňov Celzia (povrch Slnka má teplotu 5500 stupňov Celzia) a vzniknutá plazma vytvára záblesky svetla. Znie až neuveriteľne, aká fyzika tam prebieha.

Bublinky

Prvú časť tohto podmorského divadla má na starosti kavitácia (z angl. cavitation), teda tvorenie (drobných) bublín vo vode dôsledkom prudkých zmien v tlaku.

Tento jav je pomerne bežný a môžete si ho skúsiť aj doma, optimálne v kúpeľni. Zoberte sklenenú fľašu, naplňte ju vodou a silno po nej buchnite zhora. Čo sa stane? Ak buchnete dosť silno, odrazíte jej dno. Ako je to možné? Po buchnutí sa fľaša pohne smerom nadol, no vode chvíľu trvá, kým zareaguje.

Ak bol úder dosť silný, na dne sa vytvorí drobná dutina, (takmer) vákuum. Zdola na vodu nepôsobí (takmer) žiaden tlak, zhora na ňu tlačí atmosféra, a tak sa voda prudko rozbehne proti dnu a prerazí ho.

Trik š fľašou. Zdroj – Youtube

Záblesky z bublín

Druhá časť je trochu zložitejšia. V bubline totiž nie je dokonalé vákuum, okamžite sa doň začína vyparovať voda (a ďalšie látky, ktoré sa v nej nachádzajú). Ako bublina kolabuje, plyn vo vnútri sa stláča a prudko zahrieva, až na teploty tisícov stupňov Celzia.

Vysoká teplota spôsobí, že sa elektróny plynu odtrhnú od jadier a plyn sa ionizuje, vzniká plazma. Keď sa nabité častice zrážajú, vyžarujú svetlo. Presne toto je zdrojom zábleskov z bublín.

Tento efekt sa volá sonoluminiscencia, a aj keď nie je problém spraviť ho v laboratóriách, stále mu ešte nerozumieme dokonale. Článok v Nature z roku 2005 uvádza, že pri použití kyseliny namiesto vody je možné dosiahnuť až teplotu 20-tisíc stupňov (Kelvina).

Kým vedci vymýšľajú spôsoby, ako tento efekt zapojiť do vysokotepelných experimentov, krevety na morskom dne spokojne lúskajú a blýskajú.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Životné prostredie

Veda

Teraz najčítanejšie