Denník N

Nenadávajme na skazenú mládež, možno robí viac užitočných vecí než my

Čo robia na Slovensku mladí dobrovoľníci? V utorok v Bratislave udeľovali Medzinárodné ceny vojvodu z Edinburghu desiatkam usilovných mladých ľudí. Prečítajte si ich príbehy.

„A ty cos’ spraviu pre Mauacké lesy, ha?“ pýta sa po záhorácky facebookový status stránky Malackí zberači. Na Facebooku existuje mnoho udalostí a iniciatív, ktoré sa odohrajú len vo virtuálnom priestore, toto však nie je ten prípad.

Za tímom zberačov je Jakub Séleš, ktorý spolu s kamarátmi z gymnázia začal upratovať okolitý les.

„Je tam dosť skládok, pretože pre mnohých ľudí je jednoduchšie niečo vyniesť do lesa, než do kontajnera,“ hovorí Jakub. Dnes už majú za sebou veľa práce v lese, chcú pokračovať, a tak si založili aj svoju stránku na Facebooku, aby mohli uverejňovať dátumy spoločného zbierania odpadkov. Do svojho projektu chcú zapojiť viac ľudí z okolia – táto mladá záhorácka iniciatíva nadväzuje na koncept, ktorý v Bratislave už roky ťahá Zelená hliadka založená Matúšom Čupkom.

Prečo začal Jakub upratovať? Chodil často do lesa a hnevalo ho, koľko je tam odpadkov po ľuďoch. Hovorí, že pohľad na smeti bol nepríjemný a mnohé veci boli aj nebezpečné. „Nechápal som, ako toto ľudia môžu urobiť a čo ich k tomu vedie,“ sťažuje sa Jakub, ktorý chodí upratovať les skoro každý týždeň.

„Zbierali sme aj injekčné striekačky, ale najčastejšie sme nachádzali plastové alebo sklené fľaše, súčiastky z áut, pneumatiky.“ Odpadky zbierajú  do plastových vriec, ktoré autom odvážajú na skládku. Na väčšie množstvo odpadkov si požičiavajú aj vozík.

Jakub s kamarátmi  je len jedným z mladých ľudí, ktorých v utorok ocenili Medzinárodnou cenou vojvodu z Edinburghu za to, že  sa rozhodli venovať dobrovoľníckym projektom a rozvoju svojho talentu a zručností. Cena patrí mladým ľuďom od 14 do 24 rokov, prebrali si ju sedemdesiati. Prečítajte si ešte ďalšie príbehy ocenených stredoškolákov.

Foto - archív Pamely Palkovej
Foto – archív Pamely Palkovej

Doučovala maturanta z detského domova

Pamela Palková každý týždeň doučovala angličtinu devätnásťročného chlapca z detského domova a pripravovala ho na maturitu. Čím rýchlejšie sa termín maturity blížil, tým častejšie sa stretávali.

„Jedna pani z detského domova ma požiadala, či by som niekedy nemohla chodiť aj navyše, tak som občas prišla dva alebo trikrát do týždňa,“ spomína Pamela. Chlapec mal občas problémy s disciplinovanosťou a sústredením, ale zvládli to. „Veľa som sa počas našich stretnutí naučila. Nie som veľmi trpezlivá a práve toto ma trpezlivosti naučilo.“

Chlapcovi z detského domova sa nakoniec podarilo zmaturovať a dodnes sú spolu v kontakte.

received_1395406243820502
Foto – archív Petra Mlkvíka

Triedia bioodpad

Peter Mlkvík robí dobrovoľníka na svojej škole. Gymnázium Jura Hronca v Bratislave je vďaka Projektu Kompost o čosi ekologickejšie.

„Spolu s naším tímom sme u nás na škole zviditeľnili kompost, vybrali sme koše, ozdobili ich a teraz už aktívne kompostujeme a triedime odpad,“ vysvetľuje Peter.

S projektom im finančne pomohla školská nadácia, ale zviditeľnenie projektu už bolo na nich. Študenti tak bioodpad počas dňa hádžu do špeciálnych košov a ich obsah sa neskôr spracúva v školskom kompostovisku, ktoré vyrobili študenti. Okrem odpadu sa doň hádže napríklad aj pokosená tráva alebo opadané lístie.

Kompost by už onedlho mali použiť na výsadbu kvetov.

Zavedením košov na bioodpad sa projekt pre študentov neskončil. Musia sa postarať aj o ich vyprázdňovanie. Keď náhodou nemôžu, občas im s nimi pomôže aj pani upratovačka.

„Sám som prekvapený, že študenti do košov hádžu len to, čo majú. Naozaj sa v nich nachádzajú iba tie odpadky, ktoré tam patria,“ teší sa Peter.

Foto - archív Xénie Sikorovej
Foto – archív Xénie Sikorovej

Doučuje žiakov doma i v Srbsku

Xenia Sikora je zo Srbska a na Slovensku študuje na Obchodnej akadémii na Nevädzovej ulici v Bratislave. Domov do Srbska chodí, len keď majú v škole dlhšie prázdniny.  Väčšinu času tak doučovala slovenských žiakov – mladších angličtinu, starších aj ekonomické predmety.

„Mám mladšiu sestru, takže som mala dobré spojenie s jej základnou školou v Srbsku. Na Slovensku som sa k doučovaniu dostala vďaka krstnej mame, ktorá má mladšieho syna,“ hovorí Xénia, ktorá sa okrem doučovania venuje aj karate a fotografii.

13517917_1081979758515498_1686045506_o
Foto – archív Tomáša Fratriča

Vylepšuje knižnicu

Tomáš Fratrič sa rozhodol pomôcť  priamo na malackom gymnáziu, kde študuje. Spolu s ďalšími študentmi a s pani učiteľkou strávili hodiny vylepšovaním školskej knižnice. „Snažili sme sa najmä evidovať nové knihy, staré sme opravovali a prelepovali, prípadne sme evidovali tie knihy, ktoré neboli registrované. Viac kníh tam na začiatku bolo rozhádzaných a nikam nepatrili.“

Vyučujúcej s knižnicou pomáhali jednu hodinu týždenne. Za pár mesiacov sa  im ju podarilo úplne zmeniť.

„Do knižnice začalo chodiť viac ľudí a celkové využitie knižnice je teraz  lepšie,“ hovorí Tomáš, ktorý chce vo výpomoci pri knihách pokračovať. „Nezabralo nám to veľa času a videli sme, že sme tam urobili veľa práce.“

Foto - archív Emy Gúthovej
Foto – archív Emy Gúthovej

Starala sa o deti s postihnutím

Ema Gúthová svoj voľný čas venovala deťom. Raz týždenne chodila do detského domova v Malackách. Najstaršie z detí malo deväť rokov.

Spočiatku si myslela, že sa tam bude venovať obyčajným deťom, ale potom jej dali do rúk aj tri deti s postihnutím.

„Väčšinou som sa tam hrala s chlapcom, ktorý má psychickú poruchu a býval veľmi agresívny,“ opisuje Ema. Zvyčajne sa spolu učili písmenká, hrali sa spoločenské hry alebo voľný čas trávili vonku. Chvíľu jej trvalo, kým si na chlapca zvykla. Keď sa naučila, ako jeho hnev zvládať, začali si spolu rozumieť. Až po tejto skúsenosti docenila, akú prácu odvádzajú  vychovávateľky, ktoré s deťmi trávia celé dni a týždne.

Dohliadala aj na malého autistu. „Vyžadoval si veľmi veľa pozornosti, museli sme ho strážiť. Niekedy býval veľmi rozčúlený, ale inokedy mal aj svetlé chvíľky.“

Venuje čas staršej dáme

Stephen Mojs je z Ukrajiny a na Slovensku študuje na British International School Bratislava. Na Ukrajinu sa vracia minimálne každé dva týždne. Pomáha tam jednej staršej dáme. „Má už 94 rokov a je po operácii. Pomáham jej chodiť na prechádzky, nadýchať sa čerstvého vzduchu, trocha sa postarať o domácnosť a snažím sa byť pre ňu aj morálnou oporou.“

Spojil sa s ňou vďaka svojej starej mame. Tá vedela, že by jej spoločnosť mladého človeka prospela, svojho vnuka teda požiadala, či by jej občas nepomohol. Stephen sa tak raz za pár dní vracia domov na Ukrajinu a okrem rodiny venuje tri alebo štyri hodiny svojho času staršej panej.

Teraz najčítanejšie