Správy spracovali Rastislav Kačmár, Tomáš Vasilko a Tomáš Čorej
Dobrý deň,
Európania si už pomaly zvykli, že po každých parlamentných voľbách sa v krajinách EÚ posilňuje krajná pravica. Až tak, že takéto strany pomaly začínajú vyhrávať voľby – ako sa to stalo napríklad vlani v Rakúsku. V prieskumoch momentálne vedú aj v Nemecku, Británii či vo Francúzsku.
Čo sa stalo: Stredajšie predčasné parlamentné voľby v Holandsku však dopadli trochu inak. Hlavná protiimigračná strana v krajine – Strana pre slobodu známeho politika Geerta Wildersa – výrazne stratila v porovnaní s voľbami v roku 2023.
Tento rok získala 26 kresiel v holandskom parlamente, čo je o 11 menej ako pred dvoma rokmi, keď voľby vyhrala.
Holandský parlament má 150 poslancov, no kvórum na vstup je oveľa nižšie ako u nás (0,67 percenta), vďaka čomu aj tentoraz zasadnú v parlamente poslanci z 15 subjektov.
Kto vyhral: Aj napriek poklesu podpory bude mať Wildersova strana najviac kresiel spolu s liberálno-centristickou stranou D66. Tá prekonala čísla z prieskumov a má takmer 17 percent hlasov. Pred dvoma rokmi liberáli získali menej ako 7 percent.
Oficiálny víťaz stále nie je jasný, s Wildersovou stranou majú pred spočítaním všetkých hlasov takmer rovnaké počty, no vzhľadom na pokles Strany pre slobodu sa za faktického víťaza dajú označiť liberáli.
Líder strany Rob Jetten je teraz hlavný favorit na premiéra. Portál Politico ho označil za sen Európskej únie, pretože je proeurópsky, proreformný a charizmatický.
Vládu môže vytvoriť s ďalšími troma stredopravými a stredoľavými stranami, ktoré už pred voľbami vyhlásili, že s Wildersom do vlády nepôjdu. Skladanie vlády však – ako je už v Holandsku bežné – môže trvať mesiace.
Ak by sa to podarilo, 38-ročný Jetten by sa stal najmladším premiérom v dejinách krajiny a zároveň prvým, ktorý o sebe otvorene hovorí, že je gej. Minulý rok sa zasnúbil s argentínskym

Denník N





































