Heroine
Gabriela Knížková
„Od veľmi mladého veku som sa o seba musela postarať sama. To človeku dodá odvahu a silu,“ hovorí novinárka Zdislava Pokorná. Dvadsaťosemročná reportérka českého Deníku N zbiera ocenenia, jej odhalenia viedli ku koncu ministra spravodlivosti a odkryla aj zmazaný obsah sociálnych sietí kandidáta na ministra zahraničných vecí Filipa Turka (Motoristé sobě).
Jej začiatky pritom neboli jednoduché: ako mladú ženu ju vo svete korupčných káuz málokto bral vážne. V súčasnosti zase pre svoju prácu čelí vlne internetovej nenávisti, no napriek tomu nechce spomaliť. Aj preto je jednou z držiteliek ocenenia Moje Heroine za rok 2025.
„Novinárčina mi dala silu vybudovať si taký život, aký by som ho chcela mať,“ hovorí v rozhovore. Keďže sa so Zdislavou poznáme z novinárskeho prostredia, v rozhovore si tykáme.
Minulý rok vo februári si v podcaste Background ČT24 povedala, že sa necítiš ako investigatívna novinárka. Medzitým si rozkryla bitcoinovú kauzu, pre ktorú odstúpil minister spravodlivosti Pavel Blažek (ODS) a aktuálne si prišla s kauzou obsahu sociálnych sietí čerstvého poslanca a možného kandidáta na post ministra zahraničných vecí Filipa Turka. Už sa cítiš ako investigatívna novinárka?
Stále sa tak necítim. Pod pojmom investigatívna novinárčina si predstavujem, že človek trávi enormné množstvo času pri jednom prípade. Ak sa mi podarí projekt Mapa vplyvu, ktorý sleduje korupciu a klientelizmus v regiónoch, či už v rámci jednotlivých krajov, alebo celej Českej republiky, potom to bude možné považovať za výsledok investigatívnej práce. Tie čiastkové veci, ktoré píšem na web Deníka N, ako investigatívnu žurnalistiku nevnímam. Majú prvky káuz, ale stále ide primárne o spravodajské texty.
Ak by som mala vo svojej doterajšej kariére niečo označiť za investigatívnu prácu, napadá mi jediný text: stretnutia na Pražskom hrade, keď som skoro rok sedela na jeho nádvorí a skúmala, kto chodil za vtedajším najbližším okolím exprezidenta Miloša Zemana – poradcom Martinom Nejedlým a vedúcim kancelárie Vratislavom Mynářom. To je moja jediná doterajšia investigatíva.
Dobre. Nehovorme teda tvojim kauzám investigatíva, ale spravodajská práca. Je to, čo v súčasnosti robíš, ten typ novinárčiny, ktorej si sa vždy chcela venovať? Alebo si mala na začiatku inú predstavu?
V médiách pracujem od osemnástich. Začínala som na tých najnižších pozíciách: spracovávaním agentúrnych správ a prekladom správ zo zahraničia. A veľmi mi to nešlo. Rovnako som vtedy veľmi nevedela prichádzať s objavnými spravodajskými témami o politike a domácom dianí. Pomerne skoro som si však všimla, že ma baví nachádzať rôzne súvislosti a nezrovnalosti, napríklad v zmluvách.
Vtedy som pracovala pre Seznam Zprávy. Začala som si hľadať rôzne informácie v otvorených zdrojoch: verejne dostupných zmluvách, registroch. Keď si mladá a chceš začať pracovať na kauzách, je to pomerne zložité, pretože na začiatku nemáš žiadne kontakty. Postupne sa však začali nabaľovať ľudia, s ktorými som sa mohla začať rozprávať o rôznych súvislostiach v rámci informácií, ktoré som nachádzala.
Bol v tom čase v redakcii niekto, kto ťa svojou prácou inšpiroval?
Autorov a autorky som ako vzory nemala. Skôr pre mňa boli vzormi tí, ktorí mi dali možnosť a šancu rozvíjať sa. Pre veľa mladých ľudí je veľmi ťažké sa v médiách vôbec uchytiť. Z peňazí, ktoré človek dostane na spravodajskej zmene, sa veľmi vyžiť nedá. Niekoľko rokov som preto musela mať dve až tri práce, aby som sa vôbec uživila. Nie je to tak dávno, čo som riešila, či je pre mňa v médiách vôbec miesto, či je to pre mňa správna cesta. Dlho som tápala, čo vlastne chcem a čo je mojím novinárskym poslaním.
V minulosti si naznačila, že si nemala úplne ľahké dospievanie. Otvoril ti neľahký štart do života cestu k novinárčine? Máš pocit, že si vďaka nemu získala nejaké vlastnosti, ktoré sa ti teraz v práci hodia?
Spomenula som si na to obdobie práve pred pár dňami – teraz, keď prebieha kauza Filipa Turka a valí sa na mňa veľká vlna nenávisti. Platí príslovie „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“. Púšťam sa do vecí, ktoré môžu byť nebezpečné, či už je to písanie o rôznych typoch trestných činov alebo o aktivitách najmocnejších mužov a žien v krajine. Toho by sa veľa ľudí asi bálo. Ja to tak nemám.
Myslím si, že dôvodom je práve to, ako som vyrastala. Nechcem byť konkrétna, ale nemala som ľahké podmienky, čo bolo spôsobené veľmi zložitým vzťahom s
