Denník N

Prečo je Teória všetkého exemplárny gýč?

Viac romantiky než fyziky. Foto - Barracuda Movie
Viac romantiky než fyziky. Foto – Barracuda Movie

Príbeh o svetoznámom fyzikovi má päť nominácií na Oscara, to však neznamená, že ide o dobrý film.

Slnko svieti, piesok hreje. Na pláži je odstavený invalidný vozík. Nevládny muž odpočíva, teplý príliv láska jeho bledé, neduživé chodidlá. V tej chvíli je šťastný.

Na súkromnom premietaní pre Stephena Hawkinga vraj slávnemu fyzikovi ušla slza dojatia z toho, ako jeho život zobrazili filmári. Môže to byť iba ďalšia súčasť kampane, no Teória všetkého je dokonca aj na Oscary mimoriadne dojímavý film.

Niečo ako dokonalá učebnica gýča v štyroch základných bodoch.

1. Gýč útočí na emócie

Je podstatne jednoduchšie vykúzliť gýč zo zátišia s mačiatkami než maľovať dojímavé továrne či smetiská. Ako píše autor knihy Umenie a gýč Tomáš Kulka, gýč útočí na emócie. A to, či nás dostane, závisí už od námetu zobrazenia.

Každý rok sa objavujú zlomyseľné manuály na Oscara, podľa ktorých majú šancu len skutočné príbehy a postavy s hendikepom. Také, ktoré nájdu silu zabojovať s nepriaznivým osudom a posunúť ľudské práva vpred. Na vozíku pripútaný slávny pacient, ktorý iba jedným prstom a s pomocou hlasového softvéru desaťročia udržiava živý kontakt s okolím, v tomto zmysle predstavuje pre filmárov ideál.

Stephen Hawking nielenže zvíťazil nad smrteľnou chorobou (prognóza dožitia pri ALS – amyotrofickej laterálnej sklerózy, ničiacej motorické neuróny – bola dva roky). Splodil deti s milujúcou manželkou, zmenil pohľad na vesmír a napísal populárne bestsellery. Ako jeden z mála vedcov získal status superstar. Tento väzeň svojho tela stelesňuje kresťanskú cnosť nádeje a triumfálne víťazstvo ducha nad hmotou.

2. Gýč je rád doslovný

V prvej scéne sa doktorand na bicykli rúti dolu ulicou. Je mladý a šťastný. V druhej scéne vyrážajú s kamarátmi na pivo. S dievčaťom si vymieňajú pohľady. Asi bude zamilovaný. V tretej scéne vesluje, aby bolo očividné, že má radosť z pohybu. Áno, o tú radosť ho pripraví choroba…

Na konci to uvidíte zrýchlené a previnuté odzadu, aby všetci pochopili, že ten návrat v čase ku zrodeniu vesmíru je azda aj prezlečená túžba vedca vrátiť sa späť k životu pred chorobou.

Gýč musí byť doslovný, námet musí publikum hneď rozpoznať a hladko mu rozumieť. Aj preto sa meno režiséra Jamesa Marsha teraz takmer nespomína. Nie je prečo, réžiu takmer „nevidieť“.

Odporcovia hovoria o „obyčajnom sfilmovaní neobyčajného osudu,“ dokonca i fanúšikovia opakujú, že film stojí na hercoch. Jednohlasne vychvaľujú Eddieho Redmayna, že „vyzerá presne ako Hawking“ a verne napodobnil jeho hendikep.

Hollywood miluje masochizmus, keď sa herec pre dokonalý ponorenie sa do postavy nechá zmrzačiť, schudne na nepoznanie alebo sa v rámci štúdia charakterov dá zatvoriť do väzenia. Eddie Redmayne by mal mať Oscara istého.

3. Gýč je krotký a nič neproblematizuje

Milan Kundera povedal, že „gýč je absolútne popretie hovna“. Napríklad severokórejské deti sa učia, že ich vodca Kim Čong-un je taký čistý, že nemusí vôbec chodiť na záchod. Gýč narába s hrdinami, ktorí sú natoľko šľachetní, že nezakolíšu ani v telesných funkciách.

Na to, že sa hrdinom Teórie všetkého rúca celý svet, sa vo filme nadáva len minimálne (raz anglické „Damn!“). Vrchol sexu predstavuje rozhovor o predplatnom časopisu Penthouse. Hriech sa úplne vyhol všetkým charakterom, ak teda za hriešny nepokladáte fakt, že si po desaťročiach manželstva invalidný muž nájde milenku.

Hawkingova prvá žena je obetavá svätica a martýrka, komparzom sú milujúci rodičia, chápaví priatelia, ešte aj sok v láske je tu neskutočný dobrák. Postavy sa medzi sebou pretekajú v tom, kto sa viacej obetuje a bude viac trpieť. Je to vlastne unikát bez jedinej zápornej postavy či morálne pochybného správania.

Iný pohľad ponúkajú Hawkingove Čierne diery a budúcnosť vesmíru. V knihe sa vedec úprimne vyznáva aj z takých pocitov, ako je citová ľahostajnosť, rezignácia či beznádej.

4. Gýč neprináša nič nové

Keby sa príbehy Stephena Hawkinga a Alana Turinga stretli na Oscaroch v minulom desaťročí, dalo by sa hovoriť o novom trende popkultúry, ktorá zrazu objavila sexy vedu.

Dnes aj naše televízie vysielajú seriál Teória veľkého tresku, geek sa dávno udomácnil v strednom prúde. Že čudák s IQ 160 má dnes blízko k stereotypu, ukazuje Benedict Cumberbatch, ktorý stvárnil Sherlocka Holmesa, Alana Turinga a dokonca aj Hawkinga (ešte v roku 2004, v televíznom filme). Tento posun do mainstreamu zavŕšila Teória všetkého, čistokrvný romantický gýč.

Možno to znie príliš kruto, preto ešte zopakujme, že sa nikto nechce dotknúť utrpenia skutočného vedca ani jeho ženy. Západ slnka sám osebe nikdy nie je gýč. Gýčový je iba obraz, ktorý z toho namaľuje umelec.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie