Starosta Petržalky sa pokúsil za euro prenajať pozemky tanečníkovi Ďurovčíkovi

Uprostred Petržalky stojí známy Kostol Svätej rodiny. Preslávila ho v roku 2003 návšteva Jána Pavla II., ktorý tam celebroval omšu pre dvestotisíc ľudí.

Takzvaná pápežská lúka je dodnes jednou z najväčších a zároveň i podnikateľsky najzaujímavejších nezastavaných plôch na území stotisícového sídliska. Starosta Petržalky Vladimír Bajan sa rozhodol to zmeniť.

Bez zbytočnej publicity pripravil návrh, podľa ktorého by časť lúky získal do prenájmu tanečník a choreograf Ján Ďurovčík. Vzniknúť tam má moderné tanečné divadlo. „Pozemok je v súčasnosti nevyužívaný. Mestskej časti Petržalka chýba kultúrny stánok podobného rozsahu, ktorý by mal kapacitu až 600 návštevníkov,“ píše sa v dokumente, o ktorom majú hlasovať poslanci.

Ďurovčík má získať pozemky s rozlohou takmer 9-tisíc metrov štvorcových, čo je približná veľkosť futbalového ihriska. Bajan mu ich chce prenajať na dvadsať rokov, za cenu jedno euro za rok.

„Spoločnosť Jána Ďurovčíka navrhla riešenie, ktoré zohľadňuje požiadavku na viacúčelový priestor slúžiaci na divadelné predstavenia a kultúrne a spoločenské podujatia,“ píše sa v Bajanovom návrhu.

Počíta sa aj s priľahlým parkoviskom. Návrh už schválila mestská rada, poslanci by o ňom mali rozhodovať v utorok.

Nesrovnal vs. Bajan

Už teraz je jasné, že okolo tohto plánu bude ešte veľa emócií. A nie je dokonca ani isté, či je vôbec prevod po právnej stránke možný. Bajan chce totiž prenajať pozemky, ktoré nepatria Petržalke, ale hlavnému mestu – Petržalka sa má o ne len starať.

„Na základe našich informácií sú tieto pozemky vo vlastníctve hlavného mesta, mestská časť má zverenú do starostlivosti iba zeleň, nie pozemok,“ tvrdí hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

Magistrát pod vedením primátora Iva Nesrovnala o takýto prenájom nestojí. V blízkosti pozemkov má totiž viesť električková trať a mesto má uznesenie, ktoré zakazuje s pozemkami niečo robiť.

„Požiadame starostu Petržalky, aby sa zdržal akýchkoľvek aktivít súvisiacich s prenájmom pozemku v tomto priestore,“ odkazuje hovorkyňa.

Radnica v Petržalke však zatiaľ pokračuje vo svojom pláne predložiť návrh zastupiteľstvu. Na pondelok, deň pred kľúčovým hlasovaním, si poslanci pozvali Ďurovčíka, aby im prišiel o svojich plánoch porozprávať.

„Určite prídem. Veľmi rád svoj projekt predstavím poslancom aj obyvateľom Petržalky,“ hovorí Ďurovčík, známy ako tanečník, choreograf, režisér a porotca obľúbených tanečných súťaží.

Po vzore Gáboríka

O projekte divadla rozpráva Ďurovčík s veľkým zápalom. „Bratislava dnes nemá divadlo na veľké tanečné vystúpenia, zatiaľ čo Praha ich má hneď niekoľko. Bolo by načase to zmeniť,“ hovorí.

S nápadom získať mestské pozemky sa inšpiroval u hokejistu Mariána Gáboríka. Ten pred desiatimi rokmi postavil v Trenčíne hokejovú halu na pozemkoch, ktoré dostal od mesta za symbolický poplatok.

„Chcel by som urobiť niečo podobné ako Majo Gáborík: investovať vlastné peniaze do divadla, ktoré by slúžilo ľuďom,“ presviedča Ďurovčík.

Stavba by podľa neho nebola finančne náročná: odhaduje, že budova by stála okolo 400-tisíc eur, čo by podľa svojich slov zaplatil zo svojho. „Dnes sú technológie, ktoré umožňujú stavať veľmi úsporne, nemusí to byť žiadny mramor,“ hovorí Ďurovčík.

Priznáva však, že náklady zatiaľ vyčíslil len veľmi zbežne. „Možno počas výstavby zistíme, že tam budú nejaké nášľapné míny, ktoré ten projekt predražia.“

Na projekt divadla si zatiaľ nechal spracovať len prvé nákresy a vizualizácie: divadlo má byť vysoké 14,25 metra. Konštrukciu má tvoriť skelet a panely z hliníku.

„Mám predstavu, že zadná stena za pódiom by sa dala odsunúť, aby sa v lete dali hrať predstavenia pod holým nebom. Scéna by sa len otočila a herci by hrali pre divákov, ktorí by boli vonku.“

Stačili štyri vety

Príbeh tanečného divadla má ešte ďalší dôležitý rozmer. Ďurovčík by mal podľa Bajanových predstáv dostať prakticky zadarmo lukratívne pozemky, ktorých hodnota po dobudovaní električky ešte stúpne.

Tomuto plánu nepredchádzali žiadne zdĺhavé rokovania. Ďurovčík sa podľa svojich slov len neformálne stretol so starostom, ktorého pozná ešte z čias, keď sa Bajan venoval folklórnemu súboru.

„Spýtal som sa starostu, či by Petržalka nepotrebovala nové divadlo. On bol nadšený a navrhol mi tieto pozemky. Ani som nevedel, že sú lukratívne,“ tvrdí Ďurovčík.

S nápadom, že by malo ísť konkrétne o parcely pri novej električke, podľa neho prišiel Bajan. „Ja som sa len spýtal, či by sa niekde nenašli vhodné pozemky. Pokojne mohlo ísť aj o Sad Janka Kráľa či iné územie,“ hovorí Ďurovčík.

Následne už len napísal oficiálny list, kde svoj návrh popísal v štyroch vetách. Bajanovi úradníci na základe toho pripravili konkrétny návrh uznesenia.

„Lokalita neďaleko Kostola Svätej rodiny sa nám zdala najvhodnejšia, pretože je v dostupnosti budúcej električky. Podľa nášho názoru by tu malo byť práve moderné divadlo a nie byty alebo obchody,“ vysvetľuje výber miesta Bajan.

Bajanov úrad ani neskúmal iné možnosti než Ďurovčíkov projekt. Neskúšali vyhlásiť napríklad architektonickú súťaž na využitie tohto územia alebo osloviť niekoho ďalšieho, kto by mohol mať nápad na využitie priestoru.

„My nie sme developer, nesnažíme sa za každú cenu pozemok prenajať alebo predať na nejakú výstavbu. My sme len zareagovali na možnosť postaviť v Petržalke divadlo a hľadáme preň vhodnú lokalitu,“ tvrdí Bajan.

Ďurovčík je presvedčený, že ak by mal niekto dostať pozemky na nové divadlo, mal by to byť práve on. Obhajuje to tým, že je v brandži už štvrťstoročie a na rozdiel od viacerých iných umelcov si dokáže na seba zarobiť aj bez štátnych dotácií.

„Naše predstavenia sú dnes vypredané na mesiace vopred. Robíme pôvodné muzikály a balety, s ktorými reprezentujeme Slovensko po celom svete.“

Zároveň sľubuje, že na pozemkoch bude stáť skutočne len divadlo a žiadne iné komerčné objekty. „Nenájdete iného blázna, ktorému by šlo len o divadlo. Určite nehrozí, že by na ďalších šiestich poschodiach mali vzniknúť nejaké luxusné byty,“ dodáva režisér.

Lákavá predstava

Bajan so svojím nápadom našiel u viacerých poslancov pochopenie – projekt tanečného divadla znie lákavo.

„Takáto vec by Petržalke pomohla. Bojím sa toho, že ak to neschválime, dostane sa časom k pozemkom nejaký developer, ktorý tu postaví byty a obchodné centrum,“ hovorí napríklad Ivan Uhlár, zvolený za koalíciu pravicových strán.

On aj viacerí poslanci tvrdia, že najprv budú žiadať oficiálne stanovisko hlavného mesta. A na radnici u Nesrovnala je už teraz jasné, že s prevodom súhlasiť nebudú.

„Rozhodovať sa budem až po tom, ako budú doplnené ďalšie podklady,“ hovorí aj poslankyňa za Smer Daniela Palúchová.

Tajomná zmluva

Niektorí poslanci už teraz Bajana za jeho postup verejne kritizujú. Vyčítajú mu, že návrh zverejnil len dva týždne pred rozhodujúcim hlasovaním – čo je minimálna lehota, keď to aj musel podľa zákona urobiť.

Starosta bol navyše ochotný zverejniť len návrh uznesenia, ale nie už samotnú zmluvu na prenájom, ktorá by bola pre Ďurovčíka záväzná.

„Netušíme, čo bude v nájomnej zmluve. Obávam sa, že starosta ju neskôr môže upravovať pomocou rôznych dodatkov,“ hovorí Elena Pätoprstá z koalície Zmena zdola, ktorá na chystaný prenájom upozornila.

Bajanovi zároveň pripomína, že v iných prípadoch mal pre kultúru oveľa menšie pochopenie. Ešte pred desiatimi rokmi nepredĺžil nájomnú zmluvu divadelnému súboru Ludus, ktorý sa musel vysťahovať do Parku kultúry a oddychu (PKO).

O štyri roky neskôr nechal Bajan, vtedy z pozície župana, Ludus presťahovať znovu do priestorov výškovej budovy J&T na nábreží Dunaja, kde dnes sídli aj Ďurovčíkov tanečný súbor.

Ludus odvtedy platí Ďurovčíkovej firme za nájom takmer desaťtisíc eur mesačne. „Po odchode súboru Ludus chátrala v Petržalke prázdna budova divadla desať rokov. Pán Bajan sa nemôže čudovať, že nový pozemkový obchod s tanečníkom vzbudzuje pochybnosti,“ tvrdí Pätoprstá.

Svojrázny starosta

K opatrnosti nabádajú aj iné príbehy s Vladimírom Bajanom, ktorý za dlhé roky v regionálnej politike nadobudol povesť skúseného kšeftára.

Koncom roku 2009 pred odchodom z funkcie župana napríklad nechal prenajať iné pozemky v Petržalke v hodnote 20 miliónov eur firme, v ktorej pôsobila jeho zástupkyňa Monika Flašíková-Beňová.

Na pozemkoch mala vyrásť hokejová hala Danube Arena. Prenájom mal byť na deväťdesiat rokov za jedno euro ročne, po zverejnení informácií o obchode zmluvu zrušili.

Minulý rok ako starosta Petržalky presadzoval zmluvu na vyberanie parkovného s firmou EEI. Firma mala inkasovať 48 eur z každých 60 eur, ktoré mala stáť parkovacia karta. Po kritike poslancov návrh stiahol.

Ďurovčíkovi stačí menší pozemok

Svojrázny postup zvolil Bajan aj v prípade nového divadla. O celom zámere prvýkrát informoval širšiu verejnosť až v momente, keď ho odobrila mestská rada.

Členov rady presviedčali Bajanovi ľudia argumentmi, že plán musia schváliť čo najskôr, pretože inak Ďurovčík postaví divadlo v inej časti Bratislavy. Tanečník počas hodinového rozhovoru s Denníkom N pritom ani raz nespomenul, že by rokoval s niekým ďalším.

Naopak, priznal, že pozemky s rozlohou, akú mu chce prenajať Bajan, ani nepotrebuje. „Ja potrebujem halu s rozmermi 30 krát 25 metrov. Pokiaľ dostanem do prenájmu veľký pozemok, bude to pre mňa skôr problém,“ hovorí.

Bajan bude smútiť

Magistrát, ktorý je vlastníkom pozemkov, sa o Bajanovom zámere dozvedel až vtedy, keď mu Denník N zaslal žiadosť o vyjadrenie.

Bajan dnes zdôrazňuje, že hlavné slovo budú mať miestni poslanci. Pokiaľ prenájom neschvália, bude ho to mrzieť.

„Ak zámer nepodporia, divadlo zrejme pán Ďurovčík postaví inde, čo mi bude ľúto, a možno aj ďalším Petržalčanom. Po zmarenej parkovacej politike bude Petržalka známa ďalším zmareným projektom – tentokrát projektom moderného kultúrneho stánku. A to je smutné,“ dodáva Bajan.