Denník N

Stavbári: Malí žijú z hypoték, veľkým pomáha štát a hrozí ďalší veľký bankrot

Foto - TASR
Foto – TASR

Opozícia aj Smer dávajú návrhy ako pomôcť malým stavbárom, ale väčšina z nich už o peniaze prišla.

Podnikateľ Tibor Weiser pomáhal Doprastavu stavať budúcu D1 pri Prešove. Dopadol tak, že z polmiliónovej sekery, ktorú si u neho stavebný gigant nechal, uvidí ani nie tretinu. Aj to nie naraz, ale postupne počas piatich rokov.

„To je surový podvod. Doprastav žije bez problémov ďalej a dostáva štátne zákazky, “ hovorí podnikateľ.

Časť peňazí už Weiser od Doprastavu nikdy nedostane, musel si preto požičať v banke. Oproti iným mal ešte šťastie, môže sa spoľahnúť na zárobky, ktoré jeho firma WTEW – STAV nosí zo zahraničia.

Ďalší podnikateľ musel svoju firmu zachraňovať tak, že dal bankám v šanc svoje bývanie. Hypotéka mu má pomôcť preklenúť chýbajúcich 50-tisíc eur, z ktorých veľkú časť chce odpísať ďalší stavebný obor – Váhostav z portfólia Juraja Širokého.

Najväčší problém majú živnostníci, ktorí stavali pre veľké firmy, hoci tie im aj mesiace neplatili. Aj pár tisíc eur je pre nich likvidačných, iné príjmy nemajú. Viacerí odišli zo stavby diaľnice pri Martine, ktorú si za 130 miliónov eur objednal od Váhostavu štát. Niektorí dostali ponuku ísť pracovať do Nemecka a neváhali ani chvíľu, vysvetľuje jeden z nich.

Veľké podniky zatiaľ prechádzajú súdnou reštrukturalizáciou, v ktorej odpisujú dlhy a ich majitelia potom môžu štát pýtať o nové zákazky.

Problém pre tritisíc malých firiem

Odkedy sa problémy Váhostavu a Doprastavu asi pred rokom prevalili, museli si asi tri tisícky veriteľov so škrtaním dlhov nejako poradiť sami alebo zbankrotovať. Štát sa im pomáhať nehrnie, hoci by napríklad stačilo, aby vyplácanie faktúr aj subdodávateľom na seba zobral štát ako investor diaľnic. Funguje to tak napríklad v Poľsku, tí, ktorí pomáhajú so štátnymi diaľnicami, tam majú svoje peniaze zaručené priamo štátnou diaľničnou firmou.

Premiér Robert Fico zatiaľ len obviňuje bývalú vládu, že spôsobila pád veľkých stavbárov, keď s nimi uzavrela zmluvy na stavbu lacných diaľnic. Myslí tým tendre, v ktorých firmy dobrovoľne ponúkli ceny pod úrovňou štátneho odhadu ceny diaľnice.

Váhostavu a Doprastavu štát medzitým poctivo prepláca každý kubík betónu na nových diaľniciach.

Iniciatívnejšia v pomoci malým stavbárom je rok pred voľbami opozícia. Most-Híd medzi iným navrhuje, aby si odpis dlhov namiesto bankrotu mohli zvoliť iba tí, ktorí vyplatia veriteľom aspoň polovicu z vystavených faktúr.

Igor Matovič z Obyčajných ľudí zasa tvrdí, že keď dlžník spláca faktúry, nemôže nechať jednu faktúru, aby predbehla inú, čo prišla skôr.

Kažimír sľubuje platiť DPH iba z predplatenej faktúry

Samotní stavbári často hovoria, že okamžite by im pomohlo, aby aspoň nemuseli platiť DPH z faktúr, ktoré síce vystavia, ale nikdy im ich nepreplatia.

Počuť to z ich úst, odkedy sa ozdravil prvý gigant, ktorý so sebou zmietol menších. Pred dvoma rokmi začala legálne škrtať svoje dlhy firma TSS Grade známa z modernizácie štátnych železničných tratí.

Ministerstvo financií sľubuje, že čochvíľa živnostníkom pád ich obchodných partnerov uľahčí.

„Pripravujeme návrh, ktorý by umožňoval, aby dodávatelia mohli platiť DPH až potom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby,“ informoval tlačový odbor ministerstva.

S rovnakým návrhom prišlo už napríklad aj KDH, ale Smer ho v parlamente nepodporil.

 Sieť navrhuje meniť dlhy za akcie

Vlastný nápad má aj strana Sieť. Navrhujú, aby ten kto nespláca svoje dlhy, musel dať veriteľom vo firme dlhu zodpovedajúci akcionársky podiel. Kým peniaze nesplatí, ten, komu dlhuje má v rukách zábezpeku.

Partner advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law, ktorá funguje aj ako konkurzný správca, Vladimír Kordoš, vysvetľuje, že takýto systém majú zavedený aj iných krajinách, napríklad v Nemecku či v susednom Rakúsku.

V týchto krajinách pomáha chrániť práve takých veriteľov, ktorí nemajú svoje pohľadávky poistené zábezpekami rovnako ako banky. Aj v prípade Doprastavu a Váhostavu banky netratia, pretože majú svoje pôžičky kryté zálohami od stavebných podnikov alebo ich majiteľov.

Kordoš vysvetľuje, že ak chceme výmenu dlhov za akcie zaviesť aj na Slovensku, musíme byť veľmi precízni pri úprave zákonov. „Predovšetkým treba brať ohľad na dlhodobú udržateľnosť podnikania dlžníka a rozumné nastavenie dlhového zaťaženia dlžníka, aby nová úprava nepriniesla viac škody ako osohu,“ hovorí správca.

Pri zmene zákonov budú musieť legislatívci myslieť aj na podrobnú úpravu dozornej správy, ktorá dohliada nad dlžníkom a na udržateľnosť nastaveného plánu. Zmeny by si vyžiadalo aj vyriešenie otázky, čo s akciami pôvodných majiteľov a aká bude ich účasť na imaní a tiež, čo s podielmi veriteľov po tom, ako im dlžník peniaze definitívne splatí, vymenúva Kordoš.

Napríklad v Nemecku ozdravný plán zahŕňa detaily o tom, kedy a ako sa môže znižovať a zvyšovať základné imanie dlžníka, o predkupnom práve na akcie či o nároku na vyrovnanie pre odchádzajúcich spoločníkov spoločnosti, dodal správca.

Zmena konkurzného zákona mešká

Ministerstvo spravodlivosti pracuje tiež na viacerých možnostiach, ako zabrániť, aby sa drobní podnikatelia iba prizerali, ako prichádzajú o peniaze. V praxi sa napríklad stáva, že ich z hlasovania o rozdeľovaní peňazí môžu správcovia reštrukturalizácie veľmi jednoducho vyškrtnúť.

Obvykle sa dlžník dohodne na hlasovaní s tými, s ktorými chce do budúcnosti spolupracovať. Vďaka tomu sú veľkí hráči potom ochotnejší pristúpiť aj na väčšie straty ako malí stavbári.

Banky zasa nemajú čo stratiť, pretože majú úvery poistené. Navyše, radšej majú klienta s istou budúcnosťou a bez dlhov.

„Kľúčové je, aby obsah reštrukturalizačného plánu mohli ovplyvňovať aj malí a strední veritelia a nebola to len dohoda dlžníka s hlavnými veriteľmi, zväčša bankami,“ opisuje jednu z pripravovaných zmien hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Dodala, že stále nie sú v praxi, pretože po tom, čo im novelu vrátil prezident, nenašlo sa už v parlamente dosť hlasov na to, aby ju poslanci schválili. Predložia ju však opäť.

Riziko ďalšieho bankrotu

Aj keby sa však robili zmeny zákonov odteraz rýchlo, nepomôžu veriteľom Doprastavu, jeho ozdravenie už má pečiatku od súdu. Váhostav ju ešte nemá, no očakáva sa, že ju získa v najbližších týždňoch.

Už teraz však stavbári medzi sebou hovoria o páde ďalšieho velikána. Ide o firmu OHL, ktorá spoločne s Váhostavom mešká so stavbou D1 pri Ružomberku. Tá problémy popiera, rovnako ako to robili do poslednej chvíle aj tie stavebné firmy, ktoré napokon odpisovali dlhy s asistenciou konkurzného súdu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza Váhostav

Problémy Doprastavu

Ekonomika

Teraz najčítanejšie