Radovan Klein
Vanda Koniarová (33) pred necelým mesiacom vyhrala stokilometrový horský ultramaratón Javornícka stovka na Kysuciach v ženskej kategórii, keď spoločne s Ivanou Líškovou dobehli do cieľa za menej než 13 hodín (12:50:24). O týždeň neskôr už organizovala preteky v Hornej Lehote, kde žije piaty rok.
Autor tohto textu sa aktívne zúčastnil na podujatí v horehronskej obci nad Podbrezovou. Po ňom hovoril so slovenskou ultrabežkyňou aj o špecifikách behu v jesennom a zimnom období – s dôrazom na trailový beh v prostredí, kde sa Koniarová bežne pohybuje.
Hovorí aj o tom:
- ako správne vrstviť oblečenie,
- prečo pre odreniny z oblečenia plakala v sprche,
- prečo nenosí termo oblečenie,
- či odporúča nepremokavú obuv.
Hovorí sa, že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený bežec. Platí to aj o horskom behu?
Tu dole, v doline, sa dá obliecť a pripraviť na všetko, ale keď ide človek do vyššej nadmorskej výšky, s tým nesúhlasím. Na hrebeni Nízkych Tatier som zažila aj pocitových -25 stupňov, a hoci bol slnečný deň, pocit extrémnej zimy znásoboval vietor, ktorý ochladzoval vzduch. Býva tak na Chopku, Kráľovej holi, teda na otvorených kopcoch, kde zvyknú byť veľmi špecifické poveternostné podmienky.
Na štarte pretekov u vás v Hornej Lehote bolo asi 8 stupňov, mal som na sebe dve vrstvy. Viacerí bežci však prišli len v tielkach a kraťasoch. Priznám sa, že som mal pocit, akoby horehronskí chlapi práve doma dochystali drevo na zimu a len tak si prišli odbehnúť tých vyše 9 km s prevýšením 240 metrov.
Bolo to vidieť u starších bežcov, ktorí sú na to podľa mňa naučení z čias, keď sa na preteky ešte chodilo v tielkach. Na tunajšiu klímu sú určite viac zvyknutí, aj keď neverím, že aj im nebola pred štartom zima. V zásade platí, že čím menej sa človek oblečie, tým viac ide na výkon, keďže sa rýchlo zahreje. Niektorí mladší pretekári prišli tiež v krátkom tričku, ale použili aspoň návleky na rukávy, čo je dobrá alternatíva.
Keby ste šli bežať vy, čo si oblečiete?
Dolu bežecké kraťasy a navrch
