Peter Bálik
V seriáli Album týždňa prinášame texty o dôležitých alebo prehliadaných hudobných nahrávkach, aj o nových dielach, ktoré stoja za pozornosť. Všetky články vrátane možnosti odoberať nové e-mailom nájdete na stránke seriálu Album týždňa.
Bratislavská dvojica Longital a hudobné vydavateľstvo Slnko Records patria k sebe. Nielen tým, že speváčka a basgitaristka Šina je zároveň šéfkou tejto alternatívnej značky, kde vychádza kopa skvelých slovenských umelcov. Jeden bez druhého by nemohli existovať. Možno je to už známy príbeh, ale skúsme si ho ešte raz zopakovať.
Na začiatku 21. storočia Shina a gitarista Dano Salontay hľadali možnosť, ako vydať svoju hudbu. Veľké značky nemali o alternatívnu hudbu záujem a výroba CD bola v tom čase pridrahá. Doslova na kolene si založili vlastné vydavateľstvo Slnko Records a začali napaľovať vlastné CD, ktoré predávali v originálnych obaloch.
Podobne znela aj ich tvorba – svojská, osobitá, tichá, plynulá, introspektívna a bez ambícií. Longital, ktorí si vtedy ešte hovorili Dlhé diely podľa sídliska, kde dodnes bývajú, prešli dlhou cestou. Slnko Records zmenilo tvár hudobnej scény, ovplyvnilo viacerých alternatívnych a mainstreamových hudobníkov zo Slovenska a aj z Čiech vrátane speváčky Jany Kirschner.
Hľadanie vnútorného priestoru
Svoju hudbu Longital rozvíjali viacerými smermi. Najskôr s bubeníkom Mariánom Slávkom, neskôr v spojení s vkusnou elektronikou či so sláčikovými kvartetom. Na novom, v poradí už štrnástom štúdiovom albume Krajina beží dolu vlastným brehom znejú ako kapela, ktorá opísala veľký kruh a vrátila sa k svojim akustickým koreňom.
V podstate sa ocitli v podobnej situácii ako
