Denník N

Česko má problém – prezidenta Zemana a jeho názory

Miloš Zeman. Foto - TASR
Miloš Zeman. Foto – TASR

Rétorika českého prezidenta silnie, spolu s ňou i obavy z problémov a odpor občanov.

Postihnuté deti k tým zdravým nepatria, sankcie voči Rusku nemajú žiaden ekonomický efekt a Nóri sa správajú ako nacisti. To je len časť myšlienok, ktoré v poslednom období zazneli z úst českého prezidenta Miloša Zemana.

S časťou kontroverzných výrokov svojho najvyššieho predstaviteľa sa česká spoločnosť dokázala vyrovnať s humorom a dala tak vzniknúť napríklad youtubovému hitu Kunda sem, kunda tam (1,5 miliónov vzhliadnutí), alebo internetovej hre Pussywalk.

Čoraz častejšie sa však hovorí i o tom, že Zemanovo správanie pre Česko znamená problém. A nielen pre zamestnancov Hradu, ktorí sa už niekoľko dní trápia s hľadaním článku, v ktorom mal podľa Zemana legendárny novinár Ferdinand Peroutka označiť Hitlera za gentlemana.

Peroutkovo združenie i Demagog.cz už vyhlásili, že neexistuje.

Cesta na Rhodos

Väčšie vrásky robí mnohým jeho zahraničná politika, občas výrazne odlišná od oficiálneho stanoviska Českej republiky i Európskej únie. Okrem už zmienenej údajnej nefunkčnosti sankcií, ktoré majú iba posilňovať ruský autoritársky režim, vyvolala veľkú pozornosť napríklad i minuloročná Zemanova cesta na Rhodos.

Tam sa zúčastnil konferencie Dialóg civilizácií usporiadanej šéfom ruských dráh Vladimirom Jakuninom, ktorý je považovaný za osobu blízku Putinovi a jeho meno figuruje i na sankčnom zozname Spojených štátov. V rusky prednesenom prejave tu podľa MF Dnes Zeman vyzval k zrušeniu sankcií a označil situáciu na Ukrajine iba za „niečo ako chrípku“.

Kontroverzné vyjadrenia sa netýkajú iba geopolitiky. Ťažko povedať, ako v súčasnosti pomôže snahám českej matky získať späť dvoch synov odobraných v Nórsku komentár prezidenta, podľa ktorého pripomínajú miestne pestúnske zariadenia nacistické Lebensborny.

„Vo výsledku to bude asi kontraproduktívne,“ odhaduje Vít Dostál, riaditeľ výskumného centra Asociace pro mezinárodní otázky. Podľa neho individuálna zahraničná politika Miloša Zemana Česku škodí a práve nórsky prípad považuje za dobrý príklad toho, kde nečakane silné vyjadrenie prezidenta môže prebiť kolektívnu a dlhodobú stratégiu vlády.

„Má jednoducho svoje čítanie sveta, ktoré považuje za správne. Zatiaľ čo zahraničná politika vlády je tvorená kolektívnou prácou, Zemanova politika je o tom, čo si myslí a čo kde povie,“ popisuje.

Podobný názor má i český europoslanec Pavel Telička (ANO), podľa ktorého protichodné vyjadrenie zaznievajúce z Česka oslabujú jeho pozíciu v rámci EÚ.

Rozpočet a petícia

Riešenie na tieto problémy sa na konci minulého roku pokúsili priniesť poslanci za TOP09 Markéta Adamová a Jiří Koubek. Tí navrhovali znížiť výdaje na zahraničné cesty prezidenta zhruba o polovicu a ušetrené peniaze presunúť na boj proti drogovým závislostiam.

„Poslanci majú pomerne malé možnosti reagovať na jednotlivé výroky pána prezidenta, ktoré nie sú v záujme ČR, pretože sa dosť často vyjadruje ako proruský propagandista Kremľu,“ popisuje Markéta Adamová dôvody, ktoré ju ich viedli k podaniu návrhu na obmedzenie prezidentovho rozpočtu.

Menuje pritom udalosti na Ukrajine i zmieňované stretnutia s predstaviteľmi Ruska.

Za návrh sa v Snemovni postavilo 37 z prítomných poslancov, 82 ho odmietlo. To, že návrh dopadne neúspešne, jeho predkladatelia tušili vopred.

„Chcela som upozorniť na to, že, kto zdieľame úplne opačné názory, než pán prezident, nás v Snemovni nie je zas tak málo,“ vysvetľuje Adamová.

V súčasnosti chystá so skupinou The Tap Tap, zloženou z hudobníkov s telesným postihnutím, v Prahe koncert ako odpoveď na Zemanove výroky o tom, že postihnuté deti by nemali byť v školských triedach spoločne s tými zdravými.

Červená karta pre Zemana. FOTO - TASR/AP
Červená karta pre Zemana. FOTO – TASR/AP

Petície

Nesúhlas pritom nezaznieva iba z poslaneckých lavíc. Odhaduje sa, že novembrovej demonštrácie, ktorá v centre Prahy vystavila politike Miloša Zemana červenú kartu sa zúčastnilo až 15-tisíc ľudí. Takmer 105-tisíc ľudí medzičasom podpísalo manifestačnú petíciu, ktorá volá po odstúpení prezidenta.

Jej papierová obdoba už má desaťtisíc podpisov, v súčasnosti zbiera už len náhradné a jej organizátori sa s ňou čoskoro chystajú do Senátu.

„Chceme aby sa Senát s ústavnými a bezpečnostnými expertmi nad touto situáciu vážne zamyslel. Zdá sa nám, že nikto v Senáte si nechce vziať Čierneho Petra a začať iniciatívu na prešetrenie činov prezidenta,“ vysvetľuje jeden z organizátorov petície Michal Majzner s tým, že finálnym výsledkom vyšetrovania by mohla byť až ústavná žaloba.

Dôvodom by mala byť prezidentova podpora Ruska, ktoré ohrozuje bezpečnosť Európy.

Podľa odborníka na ústavné právo Jana Kyselu je však veľmi nepravdepodobné, že by aktivisti s petíciou uspeli.

Od zavedenia priamej voľby prezidenta české právo umožňuje okrem vlastizrady prezidenta zažalovať i za hrubé porušenie ústavného poriadku. V praxi však táto možnosť nikdy nebola využitá a žaloba z ktoréhokoľvek z uvedených dôvodov vyžaduje široký súhlas. Podporiť by ju museli tri pätiny osemdesiat jedna členného Senátu a rovnaká časť dvestočlennej poslaneckej Snemovne.

„Pokiaľ sa na tom skupiny senátorov a poslancov nezhodnú, tak si prezident v úvodzovkách môže robiť čo chce, pokiaľ má tu potrebu,“ vysvetľuje Kysela. Dodáva, že problematické správanie ešte neznamená vlastizradu alebo hrubé porušenie ústavy.

Svet

Teraz najčítanejšie