Kardinál Duka kultúrne vojny nielen živil, ale aj vyvolával. Nechápem, prečo nepočúval obete sexuálneho násilia, vraví kňaz Mohelník

Katolícky kňaz, teológ a bývalý provinciál dominikánskeho rádu Benedikt Mohelník v rozhovore hodnotí činy a postoje kardinála Dominika Duku, ktorý zomrel v utorok vo veku 82 rokov.

Najviac ho trápila Dukova neochota počúvať obete sexuálneho násilia a obťažovania. Nerozumie ani tomu, prečo ako bývalý spoluväzeň Václava Havla začal neskôr inklinovať k populizmu Václava Klausa či Miloša Zemana a zľahčoval napríklad aj klimatickú zmenu.

„Vďačnosť a uznanie za dobré veci, ktoré nepochybne urobil, nevylučujú kritické hodnotenie jeho sporných krokov,“ hovorí Mohelník. Cirkev by podľa neho mala odmietnuť kardinálov štátny pohreb, ak by ho vláda navrhla.

O koho podľa vás česká katolícka cirkev prišla úmrtím kardinála Dominika Duku?

Rozhodne prichádza o významnú osobnosť, ktorá ovplyvnila život katolíckej cirkvi, či už v tom, že ju niekam posúvala, alebo priniesla aj niektoré kontroverzné otázky. Oboje sa v jeho osobe prelína.

Poznali ste ho dobre, obaja ste z rádu dominikánov. Boli ste provinciálom dominikánov po Dukovi v rokoch 2006 až 2018. Aký ste mali vzťah?

Dominika Duku som poznal už na začiatku svojho rádového života, teda na sklonku tajnej éry. Z tej doby mu za mnoho vecí vďačím. Keď som potom bol provinciálom ja, naše vzťahy boli veľmi otvorené a korektné.

V tom čase som u neho ešte nepozoroval, respektíve ešte sa u neho neprejavovali názory, s ktorými som mal potom problém sa