Peniaze zvládneme, ale kradnúť ľuďom nádej by bolo už príliš
To je patová situácia. Keby jeden z nás aj chcel odísť, nemôže kvôli tomu druhému. Beznádejné.
Terasa reštaurácie na nábreží Dunaja, pri stole sedí Robo a Robo. Prvý sa nervózne hrá so zapaľovačom, druhý sa tvári, akoby mu celý svet krivdil. No vo vnútri sa teší, že konečne aj Robo so zapaľovačom zažíva, aké to je, keď vám ľudia robia zle.
„Čo sa tváriš tak kyslo? Však som ti sľúbil, že ťa neodvolám,“ vyzvedá Robo príčiny Robovej nervozity. Dozvie sa, že kamaráta netrápi jeho osud, ale manželka.
„Pre tie peniaze od Bašternáka sa hnevá. Že vraj prečo ich zatajil, prečo som jej niečo nekúpil.“
„Nezávidím. Ale fakt, prečo si jej niečo nekúpil?“
„Lebo som všetky tie prachy odložil deťom na vkladnú knižku! Do budúcnosti, na vysokú školu aby mali,“ odvetí Robo a očká mu nervózne behajú z jednej strany na druhú.
„Boha, Robo! Sme tu sami, teraz nemusíš takéto chujoviny si vymýšľať.“
„Prepáč, preceda. Na prášky som, dlho to už trvá,“ ospravedlňuje sa bradáč, a keď uvidí prichádzať čašníčku, hodí po nej pohľad ako pudel, ktorý chce poškrabať za ušami. Ale čašníčka chce len vedieť, či si páni k tej kole ešte niečo dajú.
„Na chrumkanie máte nejaké veci?“ opýta sa ten zo zapaľovačom. Odpoveď „Kešu vám môžem ponúknuť“ ho tak rozhodí, že vyskočí od stola a šmarí zapaľovač do Dunaja. Potom sa prejde popri stole párkrát tam a späť, napraví si sako a pokúsi sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Posadí sa a pýta sa druhého Roba, či aj on je v poriadku. „Nejaký posmutnelý mi pripadáš.“
„Ááále. Tiež kvôli manželke. Dozvedela sa, že som zase nejakú mladú babu stískal.“
„A čo si jej na to povedal?“
„Že zákon nebol porušený,“ odvetí preceda a obaja sa schuti zasmejú. Nervózny Robo sa potom vráti k téme odvolávania. Preceda mu vysvetľuje, že sa ničoho nemusí báť, lebo keby ho odvolal, potvrdil by, že robiť obchody s Bašternákom je fuj, a on by sa musel vysťahovať z jeho bytu. A to nechce, bez toho výhľadu by vraj už nevedel žiť.
„Aha. A keby si sa z ničoho nič odsťahoval, tiež by to ľudia pochopili, že Bašternák ti smrdí. Takže ja by som musel podať demisiu. To je patová situácia. Keby jeden z nás aj chcel odísť, nemôže kvôli tomu druhému. Beznádejné. Nepovieme o tom ľuďom?“
„Nie, takto je to lepšie. Cítia nádej, že by si mohol odstúpiť a potom sa niečo zmení. Základná úloha politika je dávať ľuďom nádej. Iba tí ambicióznejší chcú meniť veci k lepšiemu.“
„Ale to sme my nikdy neboli,“ vyhlási Robo, ktorý má už späť ten výraz človeka spokojného so sebou samým. Preceda naňho súhlasne mrkne a zobne si z orieškov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
