Denník N

Takmer tretina hráčov na Eure by mohla hrať za inú krajinu

Súboj Švajčiarska s Albánskom bol súbojom Albáncov s Albáncami. foto - TASR/AP
Súboj Švajčiarska s Albánskom bol súbojom Albáncov s Albáncami. foto – TASR/AP

Z 552 hráčov na Eure by až 166 mohlo hrať za inú krajinu. V minulosti sa naturalizácia futbalistov takmer vymkla spod kontroly, teraz je upravená prísnymi pravidlami.

Je to správne zobrať na majstrovstvá Európy hráčov, ktorí nepochádzajú z našej vlasti? V Rusku sa niekoľko mesiacov intenzívne diskutovalo o tom, či by tréner Leonid Sluckij mal do kádra zobrať aj pôvodom brazílskeho brankára Lokomotivu Moskva Guilhermeho a v Dnipropetrovsku narodeného defenzívneho stredopoliara Romana Neustädtera, ktorý celú hráčsku kariéru strávil v nemeckom futbale.

Keď spravil Sovetskij Sport anketu medzi reprezentantmi, útočník Arťom Dzjuba odpovedal, že na naturalizáciu má negatívny názor. „Mnohí hovoria, že je to bežné v Európe – ale veľa veciam, ktoré sa robia v Európe, my nerozumieme. Keď sa hrá ruská národná hymna, musíte ju hlboko precítiť. Nedokážem si predstaviť, ako hráč z inej krajiny počúva našu hymnu a prestane mu pri tom biť srdce.“ Sluckij napokon oboch hráčov na majstrovstvá zobral.

Nová doba

Naturalizácia futbalistov, čiže zaradenie cudzincov do národného tímu, nie je novodobým fenoménom. V minulosti však boli pravidlá menej striktné: poznáme viac slávnych futbalistov, ktorí hrali až za tri krajiny: napr. Ladislava Kubalu (Československo, Maďarsko, Španielsko) či Alfreda Di Stéfana (Argentína, Kolumbia, Španielsko). Potom však FIFA upravila pravidlá tak, že ak hráč raz za nejakú reprezentáciu nastúpil, nemohol už hrať za inú.

A ako je to dnes? Britský The Daily Telegraph spočítal, že viac ako polovica hráčov vo výbere Roya Hodgsona (Anglicko) a Chrisa Colemana (Wales) spĺňa kritériá na reprezentovanie iného národného výberu. Z 23-členného francúzskeho tímu má pätnásť hráčov rodičov s koreňmi v iných krajinách, väčšinou v Afrike. Keď sa z tohto vysmieval legendárny Eric Cantona, vo Francúzsku narodený pravý obranca Bacary Sagna, ktorý má senegalských rodičov, povedal, že jeho výroky sú „stupídne“.

Švajčiaj Djouru a Pogba. foto - TASR/AP
Švajčiar Djouru a Francúz Pogba. foto – TASR/AP

Albánsko – Švajčiarsko

Po francúzskom tíme majú najrozmanitejšie mužstvo na Eure Albánci so Švajčiarmi. V ich zápase na začiatku majstrovstiev proti sebe nastúpili dvaja bratia – v drese Albáncov Taulant Xhaka, za Švajčiarov slávnejší Granit, nová posila Arsenalu.

Hráči z kosovsko-albánskej menšiny prakticky tvoria celý švajčiarsky stred poľa: Granit Xhaka, Valon Behrami, Admir Mehmedi, Blerim Džemaili či Shani Tarashaj. Najznámejší je tvorca hry Xherdan Shaqiri, prezývaný „Messi spod Álp”. Keď sa ho pred duelom s Rumunskom novinári spýtali, či by uvažoval nad ponukou reprezentovať Kosovo, ktoré tento rok prijali za oficiálneho člena FIFA, rodák z kosovského Gjilanu takúto myšlienku pripustil, hoci od malička vyrastal vo Švajčiarsku: „Keby ma tréner Kosova chcel ako kapitána? Samozrejme, potom by som o tom premýšľal.“

Nepokojná situácia v bývalej Juhoslávii v devätdesiatych rokoch priviedla utečencov pred vojnou do mnohých európskych krajín.

Švéd Zlatan Ibrahimovič. foto - TASR/AP
Švéd Zlatan Ibrahimovič. foto – TASR/AP

Zlatan Ibrahimović má rodičov z Bosny a Hercegoviny a Chorvátska, no keďže sa narodil vo švédskom Malmö a strávil tam celé detstvo, nikdy sa reálne neuvažovalo, že by mohol reprezentovať inú krajinu. Keď sa Zlatana raz spýtali, či na jeho herný štýl viac vplývali balkánske korene alebo švédske prostredie, zareagoval: „Je to jednoducho Zlatan-štýl.“

Prípad Januzaj

Prípad Adnana Januzaja je asi najlepším dôkazom, aké komplikované môže byť v dnešnej Európe nájsť si svoju futbalovú vlasť. Keď pred troma rokmi podal pri debute za Manchester United proti Sunderlandu vynikajúci výkon, médiá začali premýšľať či by nemohol reprezentovať Anglicko.

Tréner Roy Hodgson nechal poslať dokumenty na FIFA, záložník však nesplnil špeciálne podmienky pre britské krajiny, podľa ktorých musí reprezentant vo svojej krajine študovať minimálne päť rokov pred prekročením osemnástky.

Januzaj sa narodil v Bruseli, jeho otec sa začiatkom 90. rokov chcel vyhnúť povolávaciemu rozkazu do Kosovskej oslobodzovacej armády. Okrem Belgicka, Anglicka a Kosova sa špekulovalo aj o tom, že by mohol reprezentovať Albánsko, Srbsko a aj Turecko, kam úrady v 90. rokoch deportovali rodinu z maminej strany.

Bežné pravidlá FIFA hovoria, že futbalista môže hrať za krajinu aj vtedy, keď sa na jej území narodili hráčovi rodičia alebo starí rodičia: Albánci na to však nenašli žiadnu dokumentáciu, preto Januzaj nemohol za „orlov“ nastúpiť, aj keď práve túto možnosť pôvodne preferoval.

V júni 2014 napokon po dlhých rozhovoroch s trénerom Marcom Wilmotsom debutoval v drese Belgicka, no po nepresvedčivých výkonoch v ďalších sezónach z reprezentácie vypadol a nedostal sa ani do nominácie na Euro.

Sprísnenie pravidiel naturalizácie hráčov prišlo po roku 2004, keď chcel Katar naturalizovať troch Brazílčanov: Ailtona (Werder Brémy) a Dedeho a Leandra z Dortmundu. Ani jeden z nich nemal žiadnu väzbu na Katar, no Ailtonovi vraj ponúkli milión dolárov, aj keď to podľa neho nerozhodovalo: „Určite nie, lebo zarábam dobré peniaze v Brémach. Ak ma však má Brazília na MS 2006 ignorovať, musím si nájsť inú cestu, aby som sa tam dostal.“

Extrém Katar

FIFA narýchlo pravidlá zmenila tak, že reprezentant musel v krajine, ktorú reprezentuje žiť dva roky. V roku 2008 to rozšírila na päť rokov. Pre BBC to odôvodňoval prezident FIFA Sepp Blatter: „Ak nezastavíme túto frašku, ak sa nebudeme zaujímať o votrelcov z Brazílie smerujúcich do Európy, Ázie a Afriky, na MS 2014 či 2018 bude z 32 tímov polovica zložená iba z brazílskych hráčov.“

Sepp Blatter zatavil naturalizáciu Brazílcov. FOTO - TASR/AP
Sepp Blatter zastavil naturalizáciu Brazílčanov. FOTO – TASR/AP

Katar sa na svetový šampionát nekvalifikoval, no o šesť rokov ho bude organizovať. Aby vybudoval kvalitné mužstvo, koncentruje sa na kvalitných mladých hráčov z okolitých krajín, napríklad z Alžírska, Kuvajtu či Sudánu. Založil Aspire Academy, do ktorej berie talenty z chudobných krajín a poskytuje im kvalitné tréningové zariadenia s licencovanými koučmi.

Podľa informácií New York Times v priebehu troch rokov sledovali až 3,5 milióna hráčov na troch kontinentoch. Riaditeľ projektu Andreas Bleicher však odmieta, že cieľom projektu je vybudovať mužstvo na rok 2022 – každý z hráčov sa vraj môže vrátiť domov a využiť tam svoje skúsenosti z akadémie.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Futbalové Euro

Zápasy Slovenska na ME vo futbale:

  • pondelok 14. jún: vs. Poľsko 2:1;
  • piatok 18. jún: vs. Švédsko 0:1;
  • streda 23. jún: vs. Španielsko 0:5.

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie