Malo by NATO zostreľovať Putinove stíhačky? Vysvetľujeme, prečo je to dnes také zložité

Na estónskom ministerstve obrany vypukol 19. septembra o 9.58 h poplach. Tri ruské stíhačky MiG-31, stroje schopné niesť a odpaľovať hypersonické rakety, prenikli do vzdušného priestoru krajiny.

Lietadlá mali vypnuté radarové zariadenia a nekomunikovali s estónskymi úradmi. Do estónskeho priestoru vleteli okolo ostrova Vaindloo vo Fínskom zálive a chvíľu sa zdalo, že by mohli mieriť na hlavné mesto Tallinn vzdialené ani nie dvesto kilometrov od ostrova.

Ruské stíhačky napokon estónsky vzdušný priestor opustili o 10.10 h, teda po nekonečných dvanástich minútach, tentoraz už na západnej strane krajiny nad Baltským morom. V reakcii na celý incident estónska vláda požiadala o aktiváciu článku 4 zmluvy NATO, podľa ktorého môže akýkoľvek štát zvolať spojencov na bezpečnostné konzultácie. „Takéto narušenie nášho priestoru je absolútne neprijateľné,“ vysvetlil žiadosť estónsky premiér Kristen Michal.

Za celú históriu NATO sa do tohto roku článok 4 aktivoval iba sedemkrát. Tento rok v septembri však k tomu došlo hneď dvakrát. Týždeň pred Estónskom sa rovnako zachovalo Poľsko po tom, ako do jeho vzdušného priestoru preniklo asi dvadsať ruských dronov.

Dramatický september poukázal na dve veci. Po prvé, že Rusko čoraz ochotnejšie testuje pripravenosť NATO. A po druhé, že ak chce byť NATO skutočne pripravené, musí sa niečo zmeniť.

Podľa mnohých kritikov totiž oba incidenty ukázali, že aliančná protivzdušná obrana je tak trochu deravá. „Putin si z toho určite neodniesol vedomie, že urobil hroznú chybu. Naopak, musí sa chichotať vo svojom bunkri a do dier v aliančnej obrane bude ďalej strkať prsty,“ uviedol britský bezpečnostný analytik Edward Lucas.

Ako je známe, počas prieniku dronov jednotky NATO a poľská armáda zlikvidovali iba ich časť a zvyšok samovoľne skolaboval v poľských lesoch. V estónskom prípade síce k narušiteľom promptne vzlietli aliančné lietadlá, ktoré ruské stíhačky sledovali a sprevádzali, ale už nič viac.

Európske bezpečnostné kruhy odvtedy riešia zdanlivo jednoduchú otázku: nemala by Aliancia začať ruské lietadlá nad svojím územím skrátka nekompromisne zostreľovať? Odpoveď komplikujú dva faktory: odlišná citlivosť jednotlivých štátov na ruskú hrozbu a extrémna