štvrtok

Slovensko a Európa medzi homeopatiou a amputáciou

Britská debata o brexite sa veľmi podobá na tú našu. Na jednej strane únava, znechutenie a frustrácia z toho, čo je; na druhej strane obava z toho, čo by mohlo prísť namiesto toho, čo je.

Autor je predsedom strany Sieť

Azda len koniec sveta je ohlasovaný častejšie ako katastrofa, ktorá Západu definitívne zlomí krk. A na čo iné by sa dalo spoľahnúť viac ako na odchod jedinej skutočne atlantickej krajiny z Európskej únie. Navyše keď bol práve slnovrat spojený so splnom mesiaca, to nemôže byť náhoda.:)

Predpokladám, že čitatelia Denníka N sú o argumentoch za zotrvanie, respektíve odchod Británie z EÚ informovaní dosť na to, aby sme si ich tu nemuseli preberať jeden po druhom. Ako urputný prívrženec „bremain instead of brexit“ si myslím, že na úrovni racionálnej úvahy majú prevahu zástancovia zotrvania. Zároveň si však nepamätám žiadne referendum, v ktorom by sa ktokoľvek riadil výlučne racionálnou úvahou, a nevidím dôvod, pre ktorý by práve toto malo byť iné. Je súbojom emócií, súbojom medzi strachom a frustráciou. Strachom z nepredvídateľného a frustráciou z príliš predvídateľného.

Nie, nie sú to jediné pocity v hre. Ale sú dominantné. A v tom sa britská debata o brexite veľmi podobá na tú našu. Na jednej strane únava, znechutenie a frustrácia z toho, čo je; na druhej strane obava z toho, čo by mohlo prísť namiesto toho, čo je. Obe sú to vo svojej podstate defenzívne a deštruktívne polohy. Nádej akoby chýbala na oboch stranách.

V tej európskej téme však má Slovensko šancu nájsť pozitívnu emóciu, ak to dnes dobre dopadne. Prečo?

Pretože prípadným rozhodnutím o zotrvaní Británii v EÚ sa nič nekončí, práve naopak. Na stole zostane potreba pripraviť obrovské množstvo zložitej legislatívy, ktorú predpokladá dohoda Únie s Londýnom. A keďže Úniu budeme pol roka viesť my, spolu s totálnym nákladom ťažkej roboty dostaneme príležitosť predviesť schopnosť takúto robotu zvládnuť. Môžeme si dnes myslieť, že od republiky, kde sa v hlavnom meste neviete bez dvoch dní dovolenky prihlásiť na trvalý pobyt a kde nielen dépéháčkari, ale aj úrady ešte stále žijú v analógovom svete, sa žiadny taký výkon ani nedá očakávať.

Lenže dá. Akokoľvek neuveriteľne to znie, v slovenskej diplomacii a na väčšine ministerstiev fungujú technicky kompetentné tímy, ktoré sa jazykovou výbavou, odbornou pripravenosťou a, bez žartu, pracovitosťou môžu pokojne merať s mnohými inými európskymi administratívami. Pri dobrom nasadení a sústredení to vieme dať tak, že si urobíme meno nie ako krajina figúrok zo šúpolia, ale ako štát spravovaný politicky, diplomaticky a exekutívne gramotnou generáciou.

Tu doma nám dnes, vo svetle aktuálnych okolností, môžu návrhy na výluku schránkových firiem a zverejňovanie všetkého, na čom je úradná pečiatka, pripadať ako homeopatická liečba onkologickej diagnózy. Lenže dohoda Únie s Londýnom ordinuje Európe podstatne silnejšie lieky. Lieky, ktoré v správnom zložení a správnej dávke pomôžu jej zanesený a unavený organizmus očistiť lepšie ako Savo alebo cviklová šťava. Ak sa Briti namiesto amputácie rozhodnú pre medikamentóznu liečbu, bude práve Slovensko zodpovedné za prípravu a zabezpečenie jej priebehu.

A ak štát túto veľkú medzinárodnú úlohu zvládne, azda v sebe nájde dosť rozumu a odhodlania začať efektívnejšie riešiť aj tie domáce. Homeopatické kvapky totiž prestali fungovať a pri amputácii nám hrozí smrteľná otrava krvi.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91020 z vás dostáva správy e-mailom