Denník N

Prístavba na Redute je provokatívna, chvália ju architekti

Prístavba k Redute, už ju natierajú na modro. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prístavba k Redute, už ju natierajú na modro. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hodnotiť prístavbu teraz je ako nadávať na nedokončený film, vysvetľujú architekti premeny budovy filharmónie, z ktorej robia kongresové centrum pre európske predsedníctvo.

Šok, opacha mesta, gýč ako z Hollywoodu. Časť Bratislavy v tom má jasno, nová prístavba sídla filharmónie Reduta je vraj hrozná.

Čo sa vlastne v Redute deje? Pred neobarokovou budovou v historickom centre budujú nové priečelie, z ktorého jasne trčia tri trojuholníky, stavba pomaly dostáva modré nátery ako odkaz na modrotlač. Vstupné prístavby, ktoré majú predstavovať tri typicky slovenské drevenice, budú slúžiť pre bezpečnostné kontroly delegátov, novinárov a personál.

Výrazne sa mení aj interiér, miesto koncertov filharmónie. To všetko preto, že Reduta bude počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sídlom neformálnych zasadnutí ministrov a ministerských konferencií.

Hlavná koncertná sála bude pokrytá modrým nehorľavým kobercom, javisko zmizlo a výhľadu na mohutný organ mierne prekážajú tlmočnícke kabínky. Na tie dostali architekti jasné pravidlá a rozmery. Kabínky budú modré ako zvyšok dočasných objektov v Redute. Modrý je napríklad aj nový infostánok pre novinárov pri vchode, ozdobený logom predsedníctva.

Je to všetko odvážne doplnenie historickej budovy modernou architektúrou, alebo nevkusná prístavba? Z búrlivých reakcií na Facebooku by sa mohlo zdať jasné, že to druhé. Viacerí architekti však hovoria, že treba počkať na výsledok a nápad sa im páči.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autori: Veď počkajte na dokončenie

Hlavnými architektmi zmeny Reduty sú bratia Martin a Iľja Skočekovci. Martin Skoček je architektom napríklad letného festivalu Grape a jeho starší brat Iľja Skoček získal vlani Cenu za architektúru za najlepší rodinný dom. Ich otec je známy slovenský architekt, autor napríklad Domu odborov v Bratislave či spoluautor sídlisk Dúbravka a Štrkovec.

„Prvá idea bola modrotlač. Modrá farba je rovnako významná pre nás, ako je aj pre Európu,“ vysvetľuje Iľja Skoček mladší.

Hlavná odpoveď autorov na kritiku je, že práca ešte nie je hotová. A iní architekti prestavbu skôr chvália.

reduta
Ako má Reduta vyzerať, dole je logo predsedníctva. Nákres – eu2016.sk

„Je to dočasné a provokatívne výrazné,“ komentuje zmeny architekt Igor Marko, ktorý pôsobí v Londýne. „Vôbec mi to neprekáža. Prekáža mi milión iných dôležitejších vecí. Rozbité chodníky, bariéry nekontrolovateľne zaparkovaných áut, nefunkčný mobiliár, vulgárna reklama a davy frustrovaných užívateľov.“

„Námietky, že pavilóny neharmonizujú s Redutou nie sú namieste – ide o dočasnú vec, o udalosť. Je správne, že stavbička na seba upozorňuje svojou miernou provokatívnosťou,“ hovorí aj architekt Tomáš Šebo, ktorý je napríklad za návrhom prekrytia Einsteinovej v Petržalke.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Slnečnice a divé maky, hudobná sála, ako ju nepoznáme

Reduta nevznikla a ani doteraz nebola prispôsobená na to, aby fungovala ako kongresové sídlo.  Veľká rekonštrukcia za 30 miliónov eur dokončená v roku 2011 nepočítala s predsedníctvom Rady EÚ. Ministerstvo kultúry preto vlani vyčlenilo ďalších 3,4 milióna na rekonštrukciu aj pre tieto účely.

„Najzložitejšie boli asi priestory pre prekladateľov. Dostali sme presné rozmery toho, ako majú vyzerať, a nemohli sme do toho príliš zasahovať. Tie kabínky sú hrozné,“ opisuje Iľja Skoček hlavnú miestnosť zasadnutí –  hudobnú sálu – a ako museli vyriešiť priestory tlmočníkov, aby mohli prekladať čo najjednoduchšie. Vznikla stena so štvorcovými otvormi, ktoré majú fungovať ako malé okná pre prekladateľov. Sú na mieste, kde stávalo javisko pre muzikantov.

„Videli sme všetky vizuály zasadnutí Rady v iných štátoch, napríklad v Taliansku mali medzi konferenčnými stolmi levanduľu a rôzne bylinky, aby sa šírila príjemná vôňa,“ hovorí Martin Skoček. „Spravili sme niečo podobné, podľa ročných období sa tu budú striedať rôzne kvety. Slnečnice, potom divé maky a tak ďalej k suchším rastlinám, ktoré budú značiť príchod zimy,“ pokračuje mladší brat.

Medzi hlavné budovy predsedníctva patrí aj Historická budova NRSR, Hotel Bôrik, Bratislavský hrad alebo Nová budova Slovenského národného divadla. Zasadnutia pracovných skupín a rôznych konferencií či workshopov budú aj v starej budove parlamentu. V hoteli Bôrik budú rokovania na úrovni vysokých štátnych úradníkov. Bratislavský hrad a Nové SND budú priestory na rôzne podujatia a galavečery.

Kritizovať teraz je ako nadávať na nedokončený film

„Hodnotiť to teraz je ako nadávať na nedokončený film. Niečo také by nikomu nenapadlo, nikto nevidí komunikáciu tvorcov filmu. Tu je vidieť ,ako vonku pracujú robotníci, a ľudia samozrejme hneď nadávajú,“ vysvetľuje Iľja Skoček.

Ľudia kritizujú vonkajšie pavilóny, na ktorých ešte len schne modrá farba, inšpirovaná technikou modrotlače. Odborníkom sa však nápad pozdáva. „Takýto dočasný mnohotvar môže byť odvážny a v kontraste s tým, čo je v pozadí, a vôbec mi to neprekáža,“ tvrdí architekt a majiteľ ateliéru Compass Juraj Benetin.

„Túto časť sme robili navyše, nebolo to v pláne. Kritika nie je na mieste, veď to ešte nie je hotové. Nech kritizujú budúci týždeň, keď už budú pavilóny vysvietené a dokončené,“ hovorí Skoček.

foto N - Tomáš Benedikovič
Okolie Reduty sa zmenilo už na jar. V marci pred Redutou nechala samospráva vyrezať stromy. Foto N – Tomáš Benedikovič

Všetko musí byť z nehorľavých materiálov, aj koberce a konštrukcia na priečelí, vysvetľuje Skoček. „Preto sme museli druhýkrát premyslieť exteriér. Je to logická požiadavka. Viem si predstaviť, že nejaké euroskeptické skupiny ľudí by sa mohli pokúšať hádzať napríklad zápalné fľaše,“ pokračuje Skoček. Architekti zvažovali aj iné podoby vchodu, tie by však nedosahovali kritériá nehorľavosti a bezpečnosti.

Pravidlo nehorľavých materiálov si získalo pozornosť, keď internetom kolovalo video, ako sa odporcovia EÚ vo Veľkej Británii pokúšali zapáliť vlajku Únie, ale nepodarilo sa im to.

„Požiadavkou bolo navrhnúť riešenie adaptácie bez akýchkoľvek stavebných zásahov. Požadované úpravy Reduty sú preto navrhnuté ako samostatne stojace dočasné prvky bez nutnosti zásahu do budovy,“ vysvetľuje hovorkyňa slovenského predsedníctva Ivana Janíková. Interiér obsahuje nové objekty ako fotosteny, informačné pulty, pulty pre tlačové konferencie a moderné stoly a podľa Janíkovej majú byť nové prvky „v kontraste voči zdobeným a vycifrovaným interiérom Reduty“.

„Rozhodnutie, že architektúra dočasných zásahov stojí v silnej kontre k historizujúcej estetike budovy, je riešenie veľmi súčasné. Koncept návrhu je jasný a hodnoverný,“ vraví aj dizajnérka Barbora Šajgalíková.  

Všetko dozdobuje logo predsedníctva, ktoré sa obom architektom veľmi páči. „Pri tvorbe návrhov sme ešte nevedeli, ako bude logo vyzerať. Keď nám ho ukázali, boli sme nadšení. K modrotlači sa hodí perfektne,“ tvrdí Skoček.

„Videl som veci, ktoré takto vznikajú. Je to otázka kvality a kontextu o tom, či to funguje. Londýn je špecialitka, v niektorých prípadoch možno agresívnejší a provokatívnejší, niekedy konzervatívnejší. Je to veľmi rôznorodé,“ tvrdí slovenský architekt pôsobiaci v Londýne Igor Marko.

reduta kino (1)
Reduta ako predchodca kultúrneho domu s kinom, rok 1916. Zdroj – video Filharmonia.sk

Miesto veľkolepých maškarných plesov

Reduta nemala vždy reprezentačný charakter, jej pôvodné využitie slúžilo na prosté účely. V roku 1773 ju dala Mária Terézia postaviť ako sýpku. Až počiatkom dvadsiateho storočia sa začala budova meniť do podoby, akej ju môžeme poznať, neobarokový štýl s prvkami rokoka a secesie.

Prepracovaná podoba vonkajšej štruktúry a ručne tvorené detaily. Pri rekonštrukcii z rokov 1913–1919 použili modernú železobetónovú konštrukciu, čím sa stala Reduta jednou z prvých budov v Bratislave rekonštruovaných týmto štýlom. Priestory využívali ako predchodcu kultúrnych domov, alebo tam bola aj Mestská hudobná škola a jedno z prvých kín v Bratislave.

Hlavná sála slúžila aj ako koncertné miesto a najmä v období fašiangov to bolo miesto maškarných bálov alebo plesov pre bratislavskú smotánku.

europebuilding
Budova Európa so strechou z 3D tlače v Amsterdame. Zdroj – DUSarchitects.com

Keď sa pre Európu staré mieša s novým

Moderný vzhľad predsedníctva nie je slovenskou novinkou, Holanďania vytvorili z 3D tlače bioplastickú štruktúru ako vonkajšiu fasádu pre budovu Európa, ktorá bola sídlom zasadnutí v Amsterdame. Aj tam išlo o dočasnú a mobilnú štruktúru.

Po predsedníctve ministerstvá využijú interiér a nábytok na iné účely. Amsterdamská budova Európa mala solárne panely na streche a namiesto balenej vody boli v budove umiestnené vodné fontánky, aby demonštrovali kvalitu holandskej vody. K tomu bola vyzdobená holandskými umeleckými predmetmi a odkazovala na históriu krajiny.

Slovenské predsedníctvo sa začína v júli, tri dni pred prvým zasadnutím by mali byť všetky úpravy hotové. Odborníci reagujú opačne ako verejnosť, návrh sa im páči, aj keď nechcú hodnotiť predčasne. Kontrast výrazných farieb a historickej budovy hodnotia pozitívne.

Kongresové centrum v Miláne, kde hostili európske predsedníctvo.
Kongresové centrum v Miláne, kde hostili európske predsedníctvo. Foto –  talianske ministerstvo zahraničných vecí

Čo na zmenenú Redutu hovoria architekti

Všimol som si, že okolo toho vznikol krik, ktorý ma zaujal. Zdá sa mi, že to vôbec nie je také kontroverzné, ako to vyznelo na sociálnych sieťach. Zadanie bolo asi z nejakých bezpečnostných dôvodov, predpokladám, že to je stanovisko kontroly pre Redutu a dovnútra by sa to nezmestilo.

Stvárnenie robili dvaja architekti, ktorých si veľmi vážim, a možno tá kontroverznosť je dobrá na upútanie pozornosti. Takýto dočasný mnohotvar môže byť odvážny a v kontraste s tým, čo je v pozadí, a vôbec mi to neprekáža. Je to zaujímavý kontrast voči pôvodnej stavbe v časoch rakúskeho-uhorského vyrovnania, vtedy, keď štýl bol taký pompézny. Teraz, ako je to biele, tak to moc splýva, a keď tam bude sýtomodrá farba, bude zaujímavejšie.

Juraj Benetin, spolumajiteľ a architekt ateliéru Compass

 

Podľa mňa je návrh vydarený – inteligentnou abstraktnou formou tvarovo vyjadruje Slovensko a farebne EÚ. Námietky, že neharmonizuje s Redutou, nie sú namieste – ide o dočasnú vec, o udalosť.

Je správne, že stavbička na seba upozorňuje svojou miernou provokatívnosťou. Chvályhodné je aj to, že zodpovedné osoby vzali rozum do hrsti a návrh zverili kvalitnému architektovi.

Tomáš Šebo, Architekti Šebo Lichý

Nemám jednoznačne pozitívny ani negatívny názor. Je to úzka ulica a vnímam to príliš blízko k historickej budove, ktorá je blok. Zároveň súhlasím s moderným riešením oživenia vstupu. Dôležité bude, ako tento novotvar bude dotvárať atmosféru pri zaplnení ulice ľuďmi a návštevníkmi Reduty.

architekt Peter Žalman

Archetypálne zvolená forma vonkajších pavilónov je, predpokladám, ďalším z logických krokov v tejto linke. Rozhodnutie, že architektúra dočasných zásahov stojí v silnej kontre k historizujúcej estetike budovy, je riešenie veľmi súčasné. Citát ľudovej kultúry však pri brandingu krajiny nie je ničím novým, ani rozhorčenia hodným. Koncept návrhu je jasný a hodnoverný bez akýchkoľvek vybočení, nadštandardne pracuje s grafickou identitou predsedníctva. Posudzovať celkový dojem je v dnešnej chvíli trochu predčasné, vonkajšie priestory ešte nie sú dokončené a hodnotiť vizualizácie by bolo diletantské. Na výsledok je potrebné počkať do soboty, neobávala by som sa však žiadnych neblahých prekvapení.

Kým bratislavská verejnosť od pondelka lamentuje nad dočasnou prístavbou pred Slovenskou filharmóniou a občania už mesiace prekračujú látanie ciest, vďaka predsedníctvu bude na pol roka pozastavená aj dlho očakávaná rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie, čo by ich snáď mohlo mrzieť viac.

architektka a dizajnérka Barbora Šajgalíková, ateliér ORA architekt

 

Je to určite niečo provokujúce, lebo je to výrazne tvarové, ale nechcem to komentovať. Nemôžem zjednodušiť nejakú situáciu, že historická vec to dopĺňa modernú, závisí od kontextu. Videl som veci, ktoré takto vznikajú. Je to otázka kvality a kontextu o tom, či to funguje. Londýn je špecialitka, v niektorých prípadoch možno agresívnejší a provokatívnejší, niekedy konzervatívnejší. Je to veľmi rôznorodé.

Igor Marko, MA ARCH ARB

 

Za najväčší problém možno považovať úpravu exteriéru budovy. V súčasnosti realizované „stánky“ pred budovou nielenže zakrývajú jej výrazovo bohato stvárnené vstupné priečelie, ale významne zasahujú do verejného priestoru s dominantným peším pohybom chodcov. Mestský verejný priestor sa síce len dočasne, ale predsa len zmení na „bezpečnostné zádverie“. A namiesto možného obdivovania bohatej ornamentiky fasády pri vstupe do Reduty jej návštevníci, politici a novinári, budú môcť „obdivovať“ nakašírované „provizórium“…

Problematickým sa javí aj samotné hmotovo-priestorové riešenie realizovaného vstupu do Reduty. Výrazné tvary dočasných objektov, ktoré mali evokovať klasické slovenské dedinské domy so sedlovými strechami, konkurujú ornamentom na fasáde Reduty a navyše sú Bratislave cudzie. Ak už naozaj nebolo možné situovať kongresové centrum na vhodnejšie miesto či do vhodnejšieho objektu, možno by boli lepšou voľbou decentné minimalistické objekty s dominantnými horizontálami, pokiaľ možno čo najnižšie, aby nezakrývali portály Reduty…

Peter Vaškovič, architekt-urbanista, pracoval napríklad na územnom pláne zóny Koliba-Briežky

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie