Denník NBez trójskych koní, ale rýchlo. EÚ sa chce rozšíriť do roku 2030, favoritmi sú Čierna Hora a Albánsko

Soňa WeissováSoňa Weissová Tomáš VasilkoTomáš Vasilko
4Komentáre

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Európska únia sa naposledy rozšírila v roku 2013, keď prijala za svojho člena Chorvátsko. Odvtedy dvanásť rokov nikoho. Ide o najdlhšiu pauzu v rozširovaní EÚ za posledných 52 rokov.

Na vstup do Únie pritom čaká deväť kandidátskych krajín a jeden potenciálny kandidát. Európska komisia tento týždeň zverejnila správu, ako si jednotlivé krajiny vedú, kto má najväčšie šance stať sa novým členom a kedy by sa to mohlo stať.

Komisia ocenila niektoré balkánske krajiny, najmä Čiernu Horu. Ukrajine odkázala, že musí dohnať zameškané, a ostro takisto kritizovala vládu Gruzínska za ústup od demokratických zásad.

Hodnotenie prišlo v čase, keď v Bruseli a európskych metropolách rastú obavy, že Moskva sa snaží vtiahnuť viaceré kandidátske krajiny EÚ do svojej sféry vplyvu.

„Totálna invázia Ruska na Ukrajinu a geopolitické zmeny robia prípad rozšírenia úplne jasným,“ povedala novinárom šéfka Európskej diplomacie Kaja Kallas. „Je to nevyhnutnosť, ak chceme byť silnejším hráčom na svetovej scéne.“

Realistický termín najbližšieho rozšírenia Európskej únie vidí do roku 2030. „Rozširovanie Únie je v našom najlepšom záujme,“ povedala Kallas.

Krok si však vyžaduje jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov. Maďarsko pritom blokuje ďalší krok rokovaní o pristúpení Ukrajiny, čo neúmyselne zastavuje aj pokrok Moldavska, pretože oba procesy sú prepojené.

Úradníci teraz skúmajú možnosti, ako pokračovať v rokovaniach bez formálneho súhlasu všetkých 27 krajín.

Obavy z politickej paralýzy

Niektorí politici podľa denníka Guardian navrhli, aby sa EÚ reformovala ešte pred prijatím nových členov. Reagujú tak na obavy, že Únia s viac než 35 krajinami by sa mohla ocitnúť v politickej paralýze. To by mohlo znamenať napríklad zrušenie veta v zahraničnej politike, ktoré je kritizované za to, že „drží EÚ ako rukojemníka“ jedného členského štátu.

Na otázku o ukončení veta v zahraničnej politike Kallas povedala, že EÚ má príležitosť diskutovať o tom, ako funguje, a dodala: „Svetový poriadok sa mení priamo pred našimi očami a je otázkou pre nás, akú úlohu tam hráme a či sme schopní viesť túto geopolitickú hru. Sme schopní ju hrať len vtedy, ak dokážeme prijímať rozhodnutia.“

Komisia na druhej strane zároveň hovorí, že sa chce pri ďalšom kole rozširovania vyhnúť trójskym koňom, teda krajinám, ktoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.