Michal Onderčo
Autor je profesorom medzinárodných vzťahov na Erasmovej univerzite v Rotterdame,
venuje sa otázkam európskej a medzinárodnej bezpečnosti
Pre obyvateľa Haagu, ako som ja, sa stali veľké protesty pravidelnou súčasťou života. Pred Medzinárodným trestným súdom sú bežne protesty obetí rôznych vojen, žiadajúc pozornosť pre ich vec. Pred väznicou v Scheveningene stoja dňom i nocou podporovatelia filipínskeho exprezidenta Duterteho, ktorý tam čaká na svoje pojednávanie. Hlavná cestná tepna do mesta, diaľnica A12, je minimálne raz za mesiac zatvorená kvôli environmentálnym aktivistom, ktorí sa prilepujú na vozovky. A na Malievelde, veľkom trávnatom poli pred stanicou, je pravidelne buď koncert, alebo protest. Nenudíme sa.
Napriek tomu boli protesty „červenej čiary“ iné. Holandčina, podobne ako angličtina, pozná frázu „nakresliť červenú čiaru“ ako opis nastavenia hranice. Státisíce Holanďanov si obliekli červené odevy a vybrali sa naprieč Haagom dvakrát (a potom ešte raz cez Amsterdam), aby nakreslili červenú čiaru izraelskej vojenskej operácii v Gaze.
A nie sú to len holandskí občania, ktorí chcú nakresliť červenú čiaru. V máji oznámil minister zahraničných vecí Casper Veldkamp, že požiada o preskúmanie obchodnej dohody medzi EÚ a Izraelom a či Izrael stále dodržiava jej „základné elementy“, medzi ktoré patrí dodržiavanie ľudských práv.
V júli holandská vláda zakázala izraelským ministrom Ben-Gvirovi a Smotrichovi vstup do krajiny. V auguste sa Veldkamp postavil za zákaz exportu zbraní do Izraela a dovozu produktov z okupovaných území. Keďže to vláda neschválila, Veldkamp odstúpil, jeho strana vystúpila z koalície a holandská vláda padla znova.
Tento vývoj nie je úplne očividný. Holandsko sa dlhodobo chválilo vyváženou pozíciou v rámci konfliktu. Izrael bol vnímaný ako dôležitý obchodný a politický partner, ale Holandsko patrilo aj medzi najväčších donorov pre Palestínsku samosprávu. Po teroristických útokoch Hamasu 7. októbra podporili Izrael všetci relevantní politici a len zhruba štvrtina populácie s nimi nesúhlasila. Podľa výskumu z októbra 2023 si iba cca 8 percent obyvateľov myslelo, že vláda musí viac podporovať Palestínčanov.
Táto podpora sa postupom času, a najmä od začiatku roka 2025, začala otáčať.
