Fica musí triasť predstava, že sa postaví za tých, čo ožobračujú

Rok pred parlamentnými voľbami sa Robert Fico javí ako odhodlaný tvrdo útočiť na všetky viditeľné symboly korupcie a neporiadku v štáte riadenom Smerom. To nie je samozrejmosť, pretože tým nutne riskuje nespokojnosť krajských a okresných štruktúr, ktoré si robia vlastné biznisy mimo vedenia strany a mimo najvyšších oligarchov Smeru. Navyše ide o obdobie, keď si všetky stranícke štruktúry nárokujú žať ovocie straníckej práce, a majú preto menšie pochopenie pre ústupky verejnej mienke.

Fico je však po zime múdrejší o skúsenosť, ako relatívna banalita typu piešťanské cétečko vie zobudiť verejnosť aj opozíciu a aké efektívne je potom odvolávať, odvolávať, odvolávať. Pravdepodobne si tak predseda pred Vianocami po čase znova užil slasť z toho, keď kolesíkovia okolo panikária, lebo nevedia, kto je ďalší na rane. Preto napríklad premiérovo okolie s úľubou šírilo balóniky, ktorého okresného či krajského predsedu má predseda už po krk.

Aj predseda Smeru a vlády však má limity toho, čo môže. Keď príde reč na ľudí, ktorí stáli pri vzniku Smeru alebo sú jeho osobní priatelia, musí aj Fico brzdiť. Preto tak zúril, keď prišla v zime reč na to, kto sú – okrem Penty – majitelia zdravotnej poisťovne Dôvera.

Teraz túto Ficovu slabinu testuje politická opozícia znova. Pýta sa na dlhy, ktoré po sebe nechali ,,reštrukturalizácie“ najväčších stavebných firiem. Za mená stavebných firiem, ako sú TSS Grade, Váhostav či Doprastav, si treba doplniť mená Póor, Široký a Výboh, a hneď je jasnejšie, prečo Smer nikdy nedovolí na ne naozaj pritlačiť.

Ibaže príbeh, s ktorým opozícia teraz vyšla na ochranu živnostníkov a malých stavebných firiem, môže byť chytľavý.

Všade to bolo rovnaké: veľká stavebná firma kontrolovaná oligarchom Smeru neplatila subdodávateľom tak dlho, až skončila pred konkurzným súdom. Spolu s bankami, so štátom a s hŕstkou konkurenčných firiem ovládla schôdze veriteľov tak, aby väčšina dlhov bola veľkej firme prakticky odpustená. Potom sa tieto stavebné giganty formálne dostali do právneho režimu ,,v reštrukturalizácii“, ktorý im dovoľuje znova vyhrávať vládne zákazky.

A malí stavebníci dostali na výber: Ak budú čušať, o časť peňazí prídu, ale veľká firma im aspoň dá čo-to zarobiť na nových vládnych zákazkach. Druhá možnosť pre malých je vzpriečiť sa zmanipulovaným konkurzom, a s veľkou pravdepodobnosťou tak nedostať ani nové zákazky, ani peniaze zo starých dlhov.

Dokonalý príbeh o veľkých a vplyvných súkromných firmách, ktoré s pomocou štátu ožobračujú malých, nevinných ľudí práce. Fica musí triasť predstava, že keď na to príde, on sa v tejto dileme bude musieť postaviť za svojich.