Denník N

Únia začína mať jasno: Ak chce prežiť, musí sa zásadne zmeniť

Ilustračné foto: AP
Ilustračné foto: AP

Pokračovať v integrácii, ktorú si väčšina Európanov neželá, by bola chyba. Zhodujú sa na tom experti i poprední európski politici.

Viacerí experti sa zhodujú, že Európska únia sa pod tlakom kríz a nespokojnosti občanov bude musieť v blízkej budúcnosti zmeniť. Nevyhnutnosť reforiem definitívne podčiarkol odchod Britov z EÚ.

Európski lídri budú musieť riešiť, ako dosiahnuť, aby sa členské štáty vedeli dohodnúť na spoločných riešeniach bez toho, aby každý presadzoval iba svoje národné záujmy, aj ako zariadiť, aby sa medzi ľuďmi ďalej nešírila nedôvera v takzvaný „Brusel“.

„V žiadnom prípade nejde o koniec Európskej únie, ide o výzvu na zásadnú zmenu prístupu k európskej integrácii. Najväčšou chybou by teraz bola snaha využiť odchod euroskeptickej Británie na snahu o väčšiu integráciu a federalizáciu. To by viedlo iba k posilneniu odstredivých tendencií a v dôsledku toho k odchodu ďalších štátov,“ upozorňuje pražský think-tank Evropské hodnoty.

Zároveň bude Únia musieť prekonať krízy, ktorým dlhodobo čelí – vrátane imigrantov či hroziacej krízy v eurozóne –, a získať si späť dôveru sklamaných Európanov.

Únia nie je populárna, ukazujú prieskumy

Výsledky prieskumu od Pew Research Center ukázali, že mnohé členské štáty sú nespokojné s Európskou úniou, niektoré dokonca viac ako Británia. V Holandsku má nepriaznivý názor na Úniu 46 percent, v Nemecku a v Británii okolo 48 percent, v Španielsku 49 a vo Francúzsku 61 percent.

„Posadnutí ideou okamžitej a úplnej integrácie sme zlyhali, keď sme si nevšimli obyčajných ľudí, obyvateľov Európy, ktorí nežijú naším európskym entuziazmom,“ vyhlásil predseda Európskej rady Donald Tusk. Rozpad EÚ sa podľa neho stal strašiakom Európy, ktorý prenasleduje kontinent, a vízia federalizácie sa mu naňho nezdá „ako najlepšia odpoveď“.

To dokazuje aj rastúca popularita populistických a krajne pravicových hnutí a strán v Európe, ktoré ostro kritizujú európsku politiku. Nikomu tiež netreba pripomínať, ako Úniu minulý rok ešte viac rozdelila migračná kríza.

„Radikálne euroskeptické strany a politici vo všetkých štátoch Únie začnú požadovať referendum o vystúpení, niektoré to dajú ako svoj predvolebný sľub,“ predpovedá český think-tank.

Seriózne strany by podľa expertov mali otvoriť a viesť debatu o reforme EÚ a prípadne i úprave podmienok členstva vo svojich krajinách.

Bezprostredne po výsledkoch britského referenda vyzývala na podobné referendum na sociálnych sieťach aj predsedníčka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová či líder holandskej protieurópskej Strany pre slobodu Geert Wilders. Obe krajiny čakajú budúci rok voľby.

Chce to zásadné reformy

Na tom, že sa nemôže ďalej pokračovať so statusom quo, sa zhodli už pred referendom mnohí európski politici, vrátane francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda či nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubla.

Volanie po reformách v Únii sa po brexite stalo hlasnejším, pridávajú sa k nim desiatky popredných európskych politikov. Nutnosť reforiem spomínal v piatok aj Robert Fico či rakúsky kancelár Christian Kern.

Rakúski populisti dokonca požadujú, aby predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, veľký podporovateľ ďalšej integrácie, rezignoval z funkcie. To isté by podľa nich mal urobiť aj prezident europarlamentu Martin Schulz.

Na Slovensku je podľa nedávneho prieskumu Eurobarometer 75 percent ľudí rado, že je v Únii, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami vysoké číslo.

Ak sa v Únii neudejú žiadne zásadné reformy, môže sa začať pomaly rozpadať, varujú mnohí experti. A to je scenár, ktorý by bol katastrofou nielen pre Európu.

A pre Slovensko by to nebola práve najlepšia správa podľa analytika think-tanku American Enterprise Institute Dalibora Roháča.

„Kríza šterlingu a akciových trhov je už v plnom prúde, recesia ešte príde. Je možné, že Spojené kráľovstvo vyviazne bez väčších šrámov. Oveľa väčším nebezpečenstvom je však brexit pre zvyšok Európy,“ povedal Denníku N Slovák žijúci vo Washingtone.

Dvojročné rokovania o britskom odchode podľa neho predstavujú neželané rozptýlenie od oveľa významnejších ekonomických, inštitucionálnych a strategických výziev, ktorým Európa čelí.

„Brexit navyše posilní nacionalizmus a snahy o odchod z Únie inde na kontinente. Pre Slovákov a iné stredoeurópske národy je rozpad Únie, a s ňou aj rozklad širšieho liberálneho politického poriadku v Európe, existenciálnou hrozbou. Ak neveríte, tak sa len pozrite na moderné dejiny nášho regiónu.“

EÚ svoj cieľ už splnila

Jednou z otázok, o ktorých by sa malo diskutovať, sú aj právomoci európskych inštitúcií. Keď EÚ presadzovala prerozdeľovací mechanizmus utečencov, proti ktorému sa mnohé krajiny postavili (a ktorý sa ešte ani neuskutočnil), mnohým sa zdalo, že inštitúcie, v ktorých sa o tom rozhoduje, vlastne ani nemajú veľký význam, píše NY Times.

Dani Rodrik z Harvard Kennedy School pre NY Times povedal, že Únia už dávno splnila svoj pôvodný cieľ. Tým bolo zabrániť Francúzsku a Nemecku, aby zatiahli svet do ďalšej vojny. Taktiež pomohla krajinám východnej Európy, ktoré sa po rozpade sovietskeho zväzu k nej obrátili.

V snahe o európsku integráciu stratili ľudia prehľad o tom, aké je vlastne politické a sociálne pôsobenie Únie. Tá je dnes najmä o spoločnom trhu a ekonomických výhodách, pričom sa zabúda na to, že vznikla preto, aby sa predišlo vojne. To ľuďom očividne nestačí a ich nespokojnosť narastá.

„Únia v tejto podobe už dlho nevydrží. Projekt sa zadrhol, nevieme, čo chceme. Bude to priestor mieru, solidarity, humanity? Nepriateľom Únie sa veľmi dobre podarilo podať tézu, že nám EÚ berie našu národnú identitu,“ povedal sociológ Michal Vašečka počas verejnej diskusie na univerzite BISLA.

Dvojstupňová štruktúra EÚ?

O aké zásadné reformy by malo ísť, nie je úplne jasné. Väčšina politikov vyzýva do reforiem, no o nejakých konkrétnych návrhoch na zmeny sa zatiaľ až tak často nediskutuje.

Niektorí sa pozerajú na britské referendum, bez ohľadu na jeho výsledok, ako na možnosť posunúť sa o krok vpred a vytvoriť novú európsku dohodu s dvojstupňovou štruktúrou, píše The Wall Street Journal. Boli by v nej štáty, ktoré sú hlbšie integrované, a periférne krajiny, ktoré nie sú.

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý budúci rok znova zabojuje o funkciu prezidenta, podporuje návrh posilniť eurozónu vymenovaním európskeho ministra financií a a vytvorením Európskeho menového fondu. Zároveň chce, aby sa Európska únia so všetkými členskými štátmi sústredila na oveľa menej oblastí než teraz, napríklad na výskum, energie či poľnohospodárstvo.

NY Times cituje Richarda Haasa, prezidenta Council of Foreign Relations v New Yorku, ktorý si myslí, že budúcnosť Únie môže fungovať ako taká „koalícia ochotných“. V tom prípade by sa neuplatňovalo pravidlo „všetko alebo nič“.

Haas tvrdí, že by bolo lepšie zvážiť „Európu, ktorá nemusí veľkosťou vyhovovať každému, ale kde by bol vzťah vlád členských krajín a Bruselu flexibilnejší“.

Dlžníci a veritelia

Skeptici dávno predpovedali, že nevyhnutne dôjde k problémom s eurom, a to napríklad pre veľké rozdiely v ekonomike jednotlivých krajín eurozóny. Ekonomická kríza v rokoch 2007 a 2008 dostala Úniu do problémov, z ktorých sa stále nedostala, píše NY Times. Rozdiely sa ukázali, keď Európa zachraňovala južné krajiny Európy na čele s Gréckom pred bankrotom. Z eurozóny sa tak podľa denníka rozdelila skôr medzi dlžníkmi a veriteľmi, než medzi rovnocennými partnermi.

„Celá EÚ stojí a padá na tom, či budú jej členovia dodržiavať to, na čom sa dohodli,“ povedala na včerajšej diskusii Iveta Radičová. 22 krajín z 28 v minulosti nedodržalo pravidlo 3 % deficitu, pripomína bývalá premiérka.

A hoci spočiatku členovia Únie videli nespočetné výhody jej členstva – vrátane voľného pohybu, pracovného trhu či zvyšujúcej sa prosperity –, po čase, keď do Únie vstúpili nové štáty, stalo sa rozhodovanie v spoločných otázkach čoraz zložitejším.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie