piatok

Brexit: Tlieskanie po vlastnom góle

Ekonomická poučka: ľudia robia to, čo je pre nich dobré. Tak prečo vlastne 52 percent Britov volilo slabšiu libru, nestabilitu a horšie vzťahy so susedmi?

Foto – AP

Autor je ekonóm, Peterson Institute for International Economics, Washington, D.C.

Tento mesiac sa opakuje známy príbeh. Pred rokom svetové finančné trhy v lete podliehali panike v dôsledku výkyvov na akciových trhoch v Číne. Tamojšia ekonomika spomaľovala a šírili sa obavy, že Čína zvráti hospodársky rast aj v iných krajinách (takzvané riziko nákazy). V zúfalej snahe zastaviť zmätok dokonca čínski regulátori zaistili, aby štátom vlastnené spoločnosti na istý čas prestali predávať a kupovať akcie.

Tento rok sa trhy báli „brexitu“, ktorý bol vykresľovaný ako „systémové riziko“, ktoré by mohlo spustiť domino efekt nepriaznivého ekonomického vývoja. Len pred pád dňami, takmer rok po ekonomických otrasoch v Číne, americká centrálna banka (Fed) vyhlásila, že odkladá plánované zvýšenie úrokových sadzieb pre neistú budúcnosť Európskej únie. Je to ako repríza – aj minulý rok musel Fed pre udalosti mimo USA odďalovať svoj cieľ posunúť úroky nad nulu.

Referendum v Spojenom kráľovstve malo pôvodne byť dôvodom na výdych, aspoň pre premiéra Camerona, ktorý si myslel, že vďaka dôvere v jeho plán na špeciálny vzťah s Európskou úniou (ako jej členský štát) získa silnejšiu pozíciu vo svojej Konzervatívnej strate. Ak si myslel, že slabé argumenty euroskeptikov ho neohrozia, veľmi sa mýlil. Pozrime sa teda na tvrdenia víťazov referenda najprv v oblasti, kde sa aspoň snažili hovoriť pravdu, a potom aj na nelichotivý zvyšok.

Pravdou je, že náhly nárast populácie vytvára tlak na infraštruktúru (cesty, školy, nemocnice), tlačí na zdražovanie cien prenájmov i samotných nehnuteľností a prisťahovalci spoluvytvárajú prostredie, v ktorom ľudia žijú, kdekoľvek prídu (spolu s pôvodným obyvateľstvom). Treba tiež priznať, že sú komunity, v ktorých imigranti odmietajú akceptovať školské učivo, sťažujú sa na miestne zvyklosti atď. V tomto prípade ostávajú niektoré obavy Britov legitímne. Na obmedzenie prisťahovalectva by Briti mohli využiť politický argument, ale nemôže to byť argument ekonomický, pretože klebety o „sociálnej turistike“ neobstoja: faktom je, že v prípade prisťahovalcov je väčšie percento ľudí zamestnaných, než je to u domácich. Vo všeobecnosti migranti celkom určite nie sú „drahí“ pre sociálny štát.

Migračná politika je komplexná téma, ale tri časté a najzvučnejšie argumenty kampane za vystúpenie z Únie boli jednoznačne nečestné. Po prvé,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 103524 z vás dostáva správy e-mailom