Briti nie sú úplne prví, čo ohrdli Európou. Prvý raz to však bude podľa Lisabonu

Právo vystúpiť z Európskej únie výslovne zakotvila prvýkrát až Lisabonská zmluva platná od decembra 2009. Toto právo až do štvrtkového referenda v Británii zatiaľ žiadny štát nevyužil. Referend o únijných otázkach ale už uskutočnilo viacero štátov.

Lisabonská zmluva stanovuje podľa článku 50, že krajina, ktorá sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. EÚ potom uzavrie s touto krajinou dohodu o podmienkach jej vystúpenia, s prihliadnutím na jeho budúcim vzťahom s úniou. Túto zmluvu schváli Rada kvalifikovanou väčšinou po súhlase Európskeho parlamentu.

Z Európskeho spoločenstva (ES; predchodca EÚ) zatiaľ vystúpili:

1. Alžírsko – v roku 1962, keď získalo nezávislosť na Francúzsku; s ňou bolo členom ES od jeho vzniku v januári 1958.
2. Grónsko – k 1. februáru 1985 vystúpilo z ES po tom, čo si to voliči odhlasovali v referende v roku 1982; v marci 1984 o tom ES s Grónskom podpísalo zvláštnu zmluvu; tento ostrov sa stal členom ES ako súčasť Dánska v januári 1973, ale v roku 1979 získal vnútornú samosprávu.
3. súostrovie Saint-Pierre a Miquelon – v roku 1985 sa z členského územia EÚ stalo pridruženým zámorským územím po tom, čo v rámci Francúzska prestalo byť jej departmentom a stalo sa jej zámorským spoločenstvom.
4. ostrov Svätého Bartolomeja, francúzske zámorské územie v Karibskom mori – vystúpil z EÚ k 1. januáru 2012; stal sa pridruženým územím EÚ.

Ako to bolo s Britániou:

Veľká Británia sa členom ES stala v januári 1973, kedy v krajine vládli konzervatívci. V októbri 1974 ale voľby vyhrala Labouristická strana, ktorá voličom sľúbila revidovať britskej podmienky členstva. Nasledujúci rok 5. júna sa tak v Británii uskutočnilo referendum o zotrvaní v ES, v ktorom sa za vyslovilo 67,2 percenta hlasujúcich, volebná účasť predstavovala 64,5 percenta.

Referendá o únijných otázkach:

a) o vlastnom vstupe do únie: kladne sa občania vyslovili v roku 1972 v Írsku a Dánsku, v roku 1994 v Rakúsku, Fínsku a Švédsku, v roku 2003 na Malte, v Slovinsku, Maďarsku, Litve, slovenskom, Poľsku, Českej republike, Estónsku a Lotyšsku a v roku 2012 v Chorvátsku. Dvakrát pristúpenie k EÚ odmietli Nóri – v septembri 1972 a v novembri 1994.

b) o vstupe nových členov: Francúzi schvaľovali v referende v apríli 1972 rozšírenie ES o Britániu, Írsko, Dánsko a Nórsko.

c) o zmluvách reformujúcej sa EÚ (predtým ES): o Jednotnom európskom akte hlasovali Dáni (1986) a Íri (1987) – obe krajiny kladne; o maastrichtské zmluve hlasovali kladne v roku 1992 Francúzi a Íri, ale Dáni ju schválili až na druhýkrát v roku 1993; o amsterdamskej zmluve sa konal plebiscit v roku 1998 v Dánsku a Írsku (oba kladné); Zmluvu z Nice Íri najprv v roku 2001 odmietli, v roku 2002 ju schválili; Lisabonskú zmluvu schválili Íri tiež až na druhýkrát (2009); pakt rozpočtovej disciplíny v referende Írsko v máji 2012 schválilo.

Európsku ústavu, ktorá nakoniec skončila v koši, v roku 2005 schválili Španieli a Luxemburčania, ale Francúzi a Holanďania ju ten istý rok odmietli.

d) o prijatí eura: dve krajiny euro v referende odmietli – Dánsko v septembri 2000 a Švédsko v septembri 2003.

Niekoľko referend o únijných otázkach organizovalo Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ, ale spolupracuje s ňou na základe bilaterálnych zmlúv. Švajčiari schválili v referende napríklad ekonomické dohody s EÚ (v roku 2000), rozšírenie dohody s EÚ o voľnom pohybe osôb na desať nových členov (v roku 2005) či pristúpení k schengenskému priestoru (v roku 2005). Odmietli ale zapojiť sa do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v roku 1992 či začať rokovania o vstupe do EÚ (v roku 2001).