Denník N

Slováci v Británii: Boja sa šikany v práci, niektorí sa chcú vrátiť

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

V Británii pracuje zhruba 80-tisíc Slovákov, niektorí po brexite plánujú návrat, iní sa boja, ako sa k nim budú správať.

Slovenka Irena Hergottová žije v Británii už 17 rokov, narodili sa jej tam dve deti a po poslednej referendovej noci u nich doma nemá nikto dobrú náladu.

„Teraz sme prekvapení, že mnohí ľudia volili odchod z Únie – rozhovory sú úsečné, cítim vzájomnú nedôveru. V škole medzi deťmi sa na chate začali objavovať xenofóbne názory.“

Žije v Birminghame, kde počet Slovákov za posledné dva či tri roky narástol. „Tí ktorí sú tu viac ako štyri až päť rokov sú dobre integrovaní. Máme tu české a slovenské pekárne, obchody a aktívny je aj Slovenský club v Birminghame, ktorý organizuje sobotnú školu, olympiády a pikniky,“ opisuje ako tam funguje slovenská komunita.

Výsledok volieb Slovákov v Británii skôr sklamal. foto - TASR/AP
Výsledok volieb Slovákov v Británii skôr sklamal. foto – TASR/AP

Slováci začali masovo odchádzať do Británie po našom vstupe do Únie v roku 2004. Británia si totiž neuplatnila prechodné obdobie na ochranu ich pracovného trhu na sedem rokov, ako to urobilo Rakúsko či Nemecko a zárobok v librách bol pre ľudí lákavý aj pri vyšších životných nákladoch na ostrovoch.

Slováci začali odchádzať do Británie, najviac ich odišlo v roku 2007. Potom prišla globálna ekonomická kríza a nasledujúce dva roky nastal útlm. Po oživení ekonomiky bolo opäť v lietadlách a autobusoch smerujúcich na ostrovy plnšie, ale rok 2007 už zostal neprekonaný.

Britské deti si posielajú smajlíkov

Hergottová opisuje, že u nich doma situáciu zle znášajú najmä ich deti, ktoré v Británii vyrástli. S manželom sa snažia zastaviť „paniku a slzy“. Syn je na základnej škole, má osem rokov, dcéra má 12 a už chodí na strednú a so spolužiakmi o tom v škole veľa hovoria. „Hlavne na stredných školách, je toho plný chat, Briti si medzi sebou posielajú veľa smajlíkov, druhí zasa píšu, že balia kufre.“

Aj oni uvažujú o odchode, plánujú ho do dvoch rokov. Pre deti chce teraz vybaviť slovenské občianstvo.

Atmosféra je podľa nej napätá, prejavilo sa to aj počas volebného dňa. Kolega z jej práce mal službu vo volebnej miestnosti vo volebnom okrsku Walsall, kde 68 percent voličov hlasovalo pre odchod. „Ľudia si nosili vlastné perá a odmietali vypĺnať lístky ceruzkami, aby volební úradníci nevymazali ich hlas za odchod,“ opisuje s akými konšpiračnými teóriami sa jej kolega stretol.

Nervozitu okolo seba začala silnejšie vnímať od vraždy proeurópskej poslankyne Jo Coxovej, ktorú zavraždil vrah minulý týždeň. Odvtedy podľa nej ľudia nehovorili názory už tak otvorene, “takže v mnohých prípadoch sme nevedeli, ako budú naši kolegovia či susedia voliť.“

Zavraždená politička Jo Coxová. Foto – AP
Zavraždená politička Jo Coxová. Foto – AP

Hergottová aj jej manžel pracujú na miestnych úradoch, kde sa zaoberajú s utečencami či migrantmi – riešia s nimi prístup k rôznym dávkam a podporám či výber škôl. Tieto pravidlá sa budú meniť a všetci sa teraz pýtajú, ako to bude fungovať. Očakáva, že zmeny neprídu hneď, ale budú prechodné pravidlá.

Z reakcií na sociálnych sieťach aj  v slovenskom klube vidí, že ľudia sa boja. „Myslia si, že ich situácia sa rýchlo zmení. Ja to tak nevidím.“

Referendum podľa Miloslava Bahnu zo Sociologického ústavu SAV, ktorý sa dlhodobo zaoberá aj slovenskou migráciou do Británie, v tejto chvíli pre ľudí skutočne nič zásadné nezmení.

Zmeniť sa môžu najmä nálady. „Slovák v Británii sa môže teraz cítiť menej vítaný ako pred referendom. Ak niekto zvažoval, že sa vráti, tak mu to v rozhodovaní môže pomôcť. A ak sa niekto rozhoduje, či pôjde do Británie či Írska, tak sa skôr rozhodne pre inú destináciu,“ hovorí Bahna.

Ešte väčšie obavy ako v slovenskej komunite teraz Hergottová registruje v poľskej komunite, ktorá je oproti tej našej oveľa väčšia. „Ich veľvyslanec bol v noci na BBC a povedal, že sa najviac obáva, ako budú zaobchádzať s ich občanmi po referende a žiadal, aby k nimi boli fér.“Aj ona sa už obrátila na slovenskú ambasádu.

Tá sa snaží ľudí upokojiť a opakuje, že počas dvojročného prechodného obdobia  sa podľa nej nemusia obávať  zmeny svojho právneho postavenia vo Veľkej Británii.

Bahna ešte upozorňuje aj na efekt Bulharov a Rumunov. Keď tieto krajiny v roku 2007 vstupovali do Únie, Briti si už v ich prípade pracovný trh na sedem rokov prechodne ochránili.

Toto obdobie uplynulo v roku 2014 a tak je pracovný trh otvorený už aj pre nich a v tomto období ich príchody vrcholili. „Príchody z Rumunska a Bulharska výraznou mierou prispeli k tomu, že za minulý rok prišlo do Británie 300-tisíc ľudí z Únie,“ hovorí Bahna. A aj to podľa neho ovplyvnilo výsledok referenda.

Bojí sa pádu ekonomiky a šikany

Ján Florek prináša pohľad na referendum z Londýna, kde žije vyše štyri roky. „Mysleli sme si, že Briti ostanú v Únii. Aj keď to bolo veľmi tesné.“ Návrat s manželkou plánujú už tri roky. Či ho referendum urýchli, ešte nevie. „Je to otvorená otázka. Možno o tom hovoríme častejšie, ale to neznamená, že odídeme. Jedine, že by nás začali v práci šikanovať. Treba si počkať, ako nastavia nové zákony pre prisťahovalcov.“ Pracuje na recepcii v hoteli v centre Londýna.

Socha Winstona Churchilla oproti sídlu parlamentu v Londýne. foto - TASR/AP
Socha Winstona Churchilla oproti sídlu parlamentu v Londýne. foto – TASR/AP

Sociológ Bahna hovorí, že Slováci z Británie odchádzajú častejšie ako napríklad Poliaci. Zo Slovenska do Británie odišlo od vstupu do Únie 200-tisíc ľudí, ale ostalo ich tam „len“ zhruba 80-tisíc. To je menej ako polovica, zatiaľčo Poliakov tam ostali dve tretiny.

Sociológ to vysvetľuje tým, že poľská komunita v Británii je väčšia aj s väčšími možnosťami. „Ak ste Poliak, môžete sa tam zamestnať v čisto poľskej firme, máte tam zázemie, nemusíte vedieť ani po anglicky,“ hovorí Bahna.

Recepčný z londýnskeho hotela si myslí, že ak, tak budú Briti prísnejší, tak voči novým prisťahovalcom. Predpokladá, že Británia bude udržiavať s Európou ďalej dobré vzťahy a nebude šikanovať slovenských rezidentov.

„Cameron odchádza, uvidíme kto povedie krajinu a za akých podmienok. Starosta Londýna povedal, že všetci cudzinci sú v meste vítaní, nakoľko ich Londýn potrebuje a sú jeho hnacou silou.“ K nemu sa zatiaľ inak nesprávajú a nevšimol si, že by sa zmenili postoje k prisťahovalcom. Londýn je v tomto liberálnejší, ako zvyšok krajiny.

Briti nás jednoducho vnímajú ako ľudí z východnej Európy, ale tak to bolo podľa neho aj pred referendom a kampaňou. „Odchod z Únie môže trvať niekoľko rokov. O prácu sa nebojím, nemyslím si, že by to malo mať katastrofálne následky. Skôr sa bojím o britskú ekonomiku, aby neoslabila a nedostala sa do recesie.“  Už teraz je smutný z prepadu libry.

Druhý život na ostrovoch

Menej dramaticky dnešný deň vnímal Pavol, ktorý pracuje v anglickom meste Staffordshire ako kontrolór kvality pre  výrobcov automobilov BMW. Do Británie odcestoval zo Slovenska pred dvoma rokmi z núdze, keď ho vyhodila manželka z domu a po rozvode nemal dosť peňazí na platenie alimentov .

„Prišiel som ako bezdomovec a stal sa zo mňa celkom úspešný pracujúci človek. Znovu som získal, všetko čo som stratil. Angličania plačú, že migranti im berú prácu. My tu robíme za minimálne mzdy, čo by oni ani za 20 libier na hodinu nerobili,“ opisuje, ako vníma situáciu okolo seba.

„Nálada v práci je normálna. Nikto brexit veľmi nerieši. Každý čaká na to, aké budú dohody Británie s Úniou. Ľudia, čo tu dlhšie pracujú, sa neboja. Len tí, čo sú tu na prídavkoch a nepracujú, pôjdu preč. Čiže na Slovensku sa môžete tešiť o dva roky na veľký navráť Rómov. Aspoň tých, čo nepracujú. A že ich nie je málo,“ tvrdí Pavol, ktorý si odchod Britov z únie neželal, výsledok ho však neprekavapil.

“Včera, keď som kráčal domov, tak mali prívrženci odchodu v oknách na domoch plagáty “vote leave“. Boli to štátne sociálne domy a byty. Možno raz príde čas, keď tí, čo sa teraz radujú z brexitu, budú neskôr plakať,“ uvažuje Pavol.

Tábor priaznivcov zotrvania v Únii je dnes smutný. foto - TASR/AP
Tábor priaznivcov zotrvania v Únii je dnes smutný. foto – TASR/AP

Zuzana si veci na Slovensku pobalila po strednej škole, v Británii je štyri roky, pracuje ako au-pairka a svoju prácu má rada.  Žije v grófstve Cumbria v malej dedine neďaleko národných parkov. V Cumbrii hlasovalo 56,4 percent obyvateľov za odchod z Únie.

Aj ľudia v jej najbližšom okolí hlasovali za odchod z Únie. Prečo? “EÚ má veľkú kontrolu nad Britániou aj nad ostatnými štátmi Únie. Myslím, že preto tak ľudia hlasovali. Podľa mňa je dobré, že vystúpia.” Ako prisťahovalec sa obáva, čo bude ďalej, verí však, že ako legálne pracujúci človek, ktorý platí dane a nepoberá prídavky sa jej to nedotkne.“

Ľudia sú rozčarovaní

Peter Novák pracuje vo finančníctve a v Londýne žije už osem rokov. Výsledok referenda ho zaskočil. „Aj keď som to svojim spôsobom očakával podľa toho, akým smerom sa uberala kampaň.“ Na Slovensko sa vrátiť neplánuje. „Britániu momentálne považujem za môj domov.“

Výraznej zmeny sa zatiaľ neobáva. Verí, že pre ľudí, ktorí sú už v Británií viac rokov a sú usadení, nebude výsledok referenda znamenať veľkú pohromu. Neobáva sa ani, že by brexit veľmi ovplyvnil jeho prácu. Firma, v ktorej pracuje, má veľa zamestnancov z mnohých krajín Únie a informuje ich, že ich pracovný status sa nijako nemení, kým Británia neodíde z Únie, čo potrvá minimálne dva roky, ak nie dlhšie.

Jeho londýnski kamaráti zo Slovenska a Česka sú rozčarovaní. Pracuje v multikulturálnom prostredí a hovorí, že Briti, ktorí sú medi nimi, boli skôr za zotrvanie v Únii. „Nevideli zmysel v odchode už len pre výhody, ktoré Únia poskytuje. Nad rozhodnutím spoluobčanov skôr krútia hlavou.“

Brexit

Teraz najčítanejšie