Už sa konečne preberte!

Na scéne stojí drevený dom. Môže to byť saloon z divokého západu, v ktorom vládne ten, čo skôr stlačí spúšť. Môže to byť svätyňa Ku-klux-klanu, v ktorej je vzývaný Ježiš pred tým, než sa idú vraždiť „iní“. A môže to byť aj súčasný Biely dom, v ktorom sa muž zahráva s hadmi.

Predtým než spadne opona a uvidíme dom, predstúpia dve postavy a čítajú báseň. Najznámejší poetický text Paula Celana Fúga smrti. Aj v ňom vystupuje muž, ktorý býva v dome. Býva v dome a hrá sa s hadmi. Dozerá, ako si ľudia kopú hroby vo vzduchu, kam onedlho vyletia cez komíny spaľovne tábora.

Adorno povedal, že po Osvienčime už nie je možné písať básne. Paul Celan si to dovolil a sprostredkoval tak traumu z holokaustu. Rakúska spisovateľka Elfriede Jelinek, živená obrazmi trumpovskej Ameriky, oživuje Celanovo inferno a prenáša atmosféru zániku a zúfalstva do súčasnosti.

Divadelné predstavenie Endsieg/Dobytie, ktoré uvádza bratislavská Malá scéna STU v réžii Dávida Pašku, je nekompromisne intenzívnym prúdom obrazov vykoľajeného sveta.

Je to rozhorčený krik nad tým, ako sa opäť kropí fašistická pôda, so všetkými možnými dôsledkami. Je to rázny, ale vo vnútri smutno cynický kabaret kapitulácie. Alebo predsa posledný pokus o prebudenie?

Od kráľa k víťazstvu

Elfriede Jelinek začala písať hneď v deň prvého víťazstva Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Do jeho inaugurácie v januári 2017 už mala hotový text Am Königsweg (Na kráľovskej ceste). Ak by sme ostali iba pri názve, máme tu postavu, ktorá kráča v ústrety absolutistickému kráľovskému trónu.

Ešte sa jej pri tom môžeme smiať. Je nemotorná, smiešna, sexistická, vulgárna, neustále produkujúca faux pas. Poviete si: Takéto čosi tu predsa nemôže dlho vydržať.

Po druhom zvolení Trumpa Jelinek opäť píše. Vzniká text Endsieg. Názov je jasná historická referencia. Spolu so signálnymi slovami ako Endlösung (Konečné riešenie židovskej otázky) ide o príklad slovníka garnitúry fašistického Nemecka.

Endsieg (Konečné víťazstvo) bol fanatický koncept historickej nutnosti víťazstva nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Kto zapochyboval o konečnom víťazstve ríše, išiel na smrť tiež.

V Jelinekovej podaní tu máme jednak temný dejinný odkaz, ale aj upozornenie, že pri druhom Trumpovom akte už nejde o zábavu. Do činenia máme so suverénnym prevzatím moci, ktoré už nie je výsledkom afektu protestného voliča, ale prejavom reálnej zmeny mentálnej krajiny. Toto je to, čo ľudia naozaj chcú.

Endsieg, čiže konečné víťazstvo, odkazuje na nezvratné presadenie idey o silnom, vyvolenom vládcovi. Je úspešným oživením zásady tvrdých lakťov, práva silnejšieho, ochrany kmeňa a očisty od všetkého iného a odpadlíckeho.

Humanizmus sa dlho snažil potlačiť v nás tieto archetypy správania, ale teraz môžu slobodne vyjsť na slnko! Konečne budeme žiť slobodnejšie, bezpečnejšie a zdravšie!

Dobrodružstvo divadla

Jelinek zo seba vychrlila hutný a v niektorých pasážach kryptický text, ktorý si vyžaduje sústredenie už pri čítaní na papieri (či obrazovke). Nie je napísaný ako divadelná hra, ide o súvislý prúd obrazov a slov, asociačnú hru, povedzme, že poetickú esej.

Úvodné autorkino usmernenie konštatuje len to, že ide o báseň. A čítať ju majú (haha) Miss Piggy a žabiak Kermit z Muppet Show.

Ako s tým v divadle naložiť?