Jana Sedláková
Keď sa v poslednom čase prejdete po nákupnom centre, takmer určite si všimnete, ako sa vás niekde snažia nalákať na kúpu A2 mlieka. Samostatnú stranu v letáku tomu venovali viaceré siete supermarketov, menšie obchody si píšu priamo na dvere, že túto novinku ponúkajú.
Čo to však vlastne je? Začali zrazu farmári inak získavať od kráv mlieko? Alebo je to nejaký marketingový ťah?
Nutričná odborníčka Judita Tkáčová hovorí, že časť ľudí sa po ňom môže cítiť lepšie, ale nie je riešením napríklad pre ľudí s laktózovou intoleranciou. „Rozhodne nejde o nejaký zázrak na počkanie pre každého,“ vraví pre Denník N a v rozhovore odpovedá, čo to vlastne je a či to je skôr marketingový ťah.
V rozhovore sa zhovárame aj o tom, čo ľudia najčastejšie riešia pri mliekach. Tkáčová odpovedá napríklad aj na otázku, či sú nízkotučné potraviny v niečom horšie, ako si vyberať rastlinné náhrady mlieka, či je krabicové mlieko horšie a zhovárame sa aj o mlieku v kontexte intolerancií.
Vysvetľuje tiež, v čom sa futbalista Erling Haaland a ďalší influenceri mýlia, keď propagujú surové mlieko.
Čítala som, že známy futbalista Erling Haaland konzumuje surové mlieko. Všimla som si, že o surovom mlieku v poslednom čase hovoria aj rôzni influenceri, ktorí ho vyzdvihujú. Aké riziká má konzumácia takejto potraviny?
Surové mlieko môže obsahovať mikroorganizmy pochádzajúce z prostredia, vemena, zariadenia používaného na dojenie či samotného zvieraťa. Tie sa doň dostanú aj pri dodržaní vysokej hygieny – jednoducho preto, že mlieko je výborné živné médium. Medzi týmito mikroorganizmami môžu byť aj patogény ako Listeria monocytogenes, Salmonella, Campylobacter alebo E. coli.
Tieto baktérie môžu u človeka vyvolať
