Jana Močková
Z diaľky to možno vyzerá ako dve identické fotky. Keď sa však prizriete bližšie, vidíte celkom jasne, aký je medzi nimi rozdiel. Na jednej sedí mladý muž, na druhej muž v strednom veku. Sú rovnako oblečení a čítajú tie isté noviny z 22. augusta 1968.
Nemusíte vedieť, že na lavičke sedí autor diela Roman Ondak a jeho otec. Sedia tam ako reprezentanti odlišných generácií, zástupcovia miliónov ľudí v Československu, ktorým okupácia na celé roky vstúpila do života.
Zlé správy sú minulosťou, pomenoval dielo Ondak v roku 2003, keď ho vytvoril.
Niekto iný by ho dnes možno schoval, lebo by sa zľakol, že neodhadol situáciu, že bol príliš optimistický, no tak to u Ondaka a ani na veľkej výstave v pražskej Kunsthalle, ktorú práve otvára, nefunguje. To dielo hovorilo o súčasnosti vtedy a hovorí o nej aj dnes. Akurát, že výsledok je odlišný.
Roman Ondak nielen tu, ale prakticky na každom kroku tejto výstavy ponúka možnosť uvažovať o tom, čo nás dnes formuje. Ako znie definícia slobody v konkrétnom čase a priestore? Kde sú jej hranice?
