Denník N

Svet, kde nezáleží na faktoch: Stúpenci brexitu zviedli Britov očividnými klamstvami

Mirek Tóda
Mirek Tóda

Stúpenci tábora za odchod z EÚ mali v rukách dva silné nástroje: manipulovanie voličmi a bulvár.

Britský bulvár The Sun má náklad vyše 1,7 milióna výtlačkov denne. Spolu s konkurentom Daily Mail majú viac ako tri milióny čitateľov. A obe médiá sa výrazne podieľali na tom, aby pomohli stúpencom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.

Stavili najmä na strach, nacionalizmus a bezbrehú byrokraciu v Bruseli. Jednou z ich hlavných titulkových tém bola invázia migrantov zo strednej a z východnej Európy.

Kráľovná je za brexit

The Sun, ktorý vlastní kontroverzný magnát Rupert Murdoch, neváhal do svojej kampane zatiahnuť aj kráľovnú. Ešte v marci ju dal na titulku s „bombastickým odhalením“, že kráľovná Alžbeta II. podporuje brexit. Malo to len jeden háčik: kráľovná to nikdy nepovedala.

Celú kampaň sa držala v pozadí a vystupovala neutrálne.

Napriek protestom britskej tlačovej rady či samotného Buckinghamského paláca The Sun podobný trik použil znovu dva dni pred voľbami. Znovu dal kráľovnú na obálku, tentoraz s titulkom: Povedzte mi tri dôvody, prečo ostať v Európskej únii.

Hrubé zavádzanie a skresľovanie kampane „Leave“ mohlo výrazne ovplyvniť hlasovanie najmä starších Britov, ktorí hltajú britský bulvár a nechali sa viesť jeho odporúčaniami. Otázne však je, či Sun len posúval čitateľom to, čo chceli počuť, alebo aj naozaj formoval ich mienku.

Samotný Sun v tom má jasno a chváli sa, že až 30 percent ľudí hlasujúcich za odchod ovplyvnila ich kampaň.

Ale kým pred referendom bulvár tlačil za brexit, neupozorňoval svojich čitateľov na jeho možné fatálne dôsledky. Ukážkovým príkladom je Daily Mail, ktorý po referende vysvetľoval, ako negatívne hlasovanie ich čitateľov ovplyvní ich pôžičky, pasy či zdravotnícku starostlivosť. Čitatelia mu vytkli, prečo to nenapísal pred 23. júnom.

Bez jediného výstrelu. Naozaj, Nigel Farage?

„Zdá sa, že najväčšie rozhodnutie v histórii tejto krajiny bolo urobené po lživej a zavádzajúcej kampani,“ píše na twitteri český futbalový brankár Petr Čech, ktorý hrá za Arsenal Londýn. Nemusí byť mediálny expert, aby si to všimol.

V britskej televízii ITV sa nacionalistu Nigela Faragea, lídra strany UKIP, pýtali, či mu neprekáža, že jeho kampaň klamala, keď tvrdila, že každý týždeň sa v prípade brexitu bude posielať 350 miliónov libier do Národného zdravotníckeho systému (NHS).

Ani nie hodinu po oficiálnych výsledkoch referenda sám Farage priznal, že takú sumu nikto nevie zabezpečiť. „Nikdy som to nepovedal. To bola chyba kampane,“ reagoval lakonicky na pripomienku moderátorky, či mu neprekáža, že mnohí zo 17 miliónov ľudí, ktorí volili proti EÚ, sa mohli riadiť týmto hlavným sloganom.

Rovnako necitlivo vyzneli Farageove slová, že „vyhrali bez jediného výstrelu“. Zabudol, že týždeň pred referendom zastrelil ultrapravicový Brit 41-ročnú labouristickú političku Jo Coxovú, ktorá vášnivo obhajovala členstvo v EÚ a bojovala za pomoc sýrskym utečencom.

Slogan o 350 miliónoch libier týždenne, ktoré musí vraj Londýn platiť EÚ, mali na svojich autobusoch hlavné tváre kampane, ako napríklad bývalý britský starosta Boris Johnson. Ich argumentom podľa Daily Telegraph bolo, že použijú peniaze, ktoré putujú do EÚ.

V skutočnosti v roku 2015 v priemere podľa britského denníka platila Británia týždenne EÚ 250 miliónov, z čoho sa časť vrátila cez eurofondy späť. Britský denník tak skončil pri sume 160 miliónov eur. Väčšina ekonómov sa zhoduje, že odchod z Únie bude stať kráľovstvo oveľa viac.

Strašením a zbytočným populizmom manévroval aj tábor za zotrvanie v Únii, zďaleka však neprekračoval hranice racionality tak, ako tábor za „skutočne nezávislú Veľkú Britániu“.

„Nepriateľstvo niektorých novín voči Európskej únii predstavuje problém pre premiéra Davida Camerona, ktorý je v zúrivej debate zaangažovaný presvedčiť Britov, aby volili za zotrvanie v Únii,“ napísal ešte pred referendom New York Times. Citoval zo štúdie, podľa ktorej 45 percent z 928 článkov bolo proti Únii a 27 percent za.

V referende o vystúpení z Európskeho spoločenstva v roku 1975 bola pritom nálada iná, takmer všetky noviny boli proeurópske. Za Európu hlasovalo vyše 60 percent ľudí.

Ľavicový Guardian, ktorý bol na strane Európy, podobne ako pravicový Financial Times, pripomenul Britom, že odkedy vstúpili do euroklubu v roku 1973, HDP Veľkej Británie na hlavu sa viac ako zdvojnásobil. „Samozrejme, nie len preto, že by bola členom EÚ, ale ťažko argumentovať, že členstvo v Únii brzdí britskú ekonomiku,“ napísal Guardian.

Ďalší z mýtov, ktorý sa snažil Guardian odbúrať, bolo strašenie ekonomickými migrantmi. Podľa štatistiky však odvádzajú viac do daní, ako stoja sociálny štát, a Británia má štvrtú najnižšiu nezamestnanosť v EÚ.

Kde sa stala chyba?

Proti vystúpeniu z EÚ sa nahlas vyjadrovali ekonomickí experti, varovali pred ním vedci, a predsa vyhrali emócie nad faktmi. Čím to je, že populistickým lídrom sa darí na základne zavádzajúcich tvrdení tak ľahko ovplyvniť masy ľudí?

Žijeme v „post-factual democracy“, teda v ére, kde sa fakty oproti mýtom stavajú bezvýznamnými ako vypálené guľky odrážajúce sa od tiel mimozemšťanov v románe HG Wellsa.

Napísal to britský novinár Nicholas Barrett v komentári k brexitu na svojom Facebooku, ktorý sa šíril virálne na sociálnych sieťach a neskôr sa objavil aj vo Financial Times.

Súhlasí s britským konzervatívcom a bojovníkom za brexit Michaelom Goveom, že Briti „sú unavení z expertov“. „Môže mi však niekto povedať, kedy naposledy prevážila kultúra antiintelektualizmu a neskončilo sa to ničím iným ako bigotnosťou?“ pýta sa Barrett.

„Ľudia sa rozhodli skôr na základe emócií a intuícií než na základe faktov, prekrútených či skutočných,“ myslí si britský expert Simon Smith, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe. „Ako sociológ si myslím, že toto je všeobecným trendom posledných rokov, čo sa týka rozhodovania vo voľbách a referendách,“ povedal Smith pre Denník N.

Verejnosť je podľa neho menej informovaná, ale nemá s  tým problém. „Asi preto, že verejný politický život je ľuďom bližšie ako kedykoľvek predtým. Je stále prítomný v medializovanom pozadí v digitálnej dobe, a tak ľudia majú pocit, že sa v tom nejako intuitívne orientujú, hoci nemajú to, čo by sme nazvali ‚informácie‘ alebo ‚znalosti‘,“ dodáva britský sociológ.

Čo si myslí Boris

Spornou je aj motivácia a vypočítavosť lídrov, ktorí jedno hovoria a druhé si v skutočnosti myslia.

Britské referendum bude ešte dlho záujmom rôznych analýz a výskumov, jedným z nich by napríklad mohol byť psychologický profil jednej z hlavných tvárí brexitu – Borisa Johnsona, ktorý síce bojoval za brexit, zrejme však veril, že to neprejde.

„Hnevám sa na Borisa, pretože si nemyslím, že veril tomu, čo hovoril ľuďom,“ povedala o ňom konzervatívna politička Anna Soubry. Podľa nej si Johnson myslel, že nevyhrá, a preto ju stále ubezpečoval, aby sa nebála, že „to bude v poriadku“.

Myslel iba na svoje ambície a nakoniec podľa nej len poškodil svoju krajinu.  ƒ

https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=10153845144376939&id=6622931938

Nejde pritom o krízu, ktorá by sa týkala iba britských ostrovov, ale šíri sa ako epidémia po celom Západe.

„Stačí sa pozrieť medzi obrovskú priepasť medzi elitou a masovou verejnou mienkou, ktorú poháňajú populisti v Rakúsku, vo Francúzsku, v Nemecku či kdekoľvek na svete – vrátane Spojených štátov,“ napísal New York Times po prekvapivom britskom referende na svojej titulke.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Hoaxy a propaganda

Veľká Británia a brexit

Svet

Teraz najčítanejšie