Záchrana z Námestia zázrakov

Autor je vedec

Pred nejakým časom som navštívil mesto Pisa v talianskom Toskánsku. Nemôžem povedať, že ma tam prilákala tamojšia Šikmá veža; na Námestí zázrakov, Piazza dei Miracoli, sa pravdupovediac nachádzajú aj vydarenejšie stavby – je tam nádherný románsky dóm, baptistérium, múzeum s bohatou zbierkou umenia – napokon, tu Pier Paolo Pasolini natáčal svoj krásny film Medea, keď sa z Pisy na chvíľku stal Korint.

Nehovoriac o neďalekej úžasnej botanickej záhrade.

No klamal by som, keby som tvrdil, že som si slávnu vežu neodfotil.

Už padala, keď ju stavali

Šikmá veža stojí niekoľko kilometrov od mora, ale v dvanástom storočí, keď sa začala stavať, mala more na dohľad. Pisa bola vtedy významným prístavom a podľa mnohých bádateľov mala byť veža ani nie zvonicou dómu, ale skôr majákom.

Miesto, ktoré pre ňu architekti vybrali, sa teda nachádzalo, a stále nachádza, na piesčitej prímorskej pôde, ktorá vonkoncom nebola dostatočne pevná na zamýšľaný typ rotundovej stavby. Navyše jej základy neboli dosť hlboké. Stavba z mramoru bola na piesčité podložie príliš ťažká. Už po dokončení tretieho poschodia sa veža začala nakláňať smerom na juhozápad.

V trinástom storočí stavitelia pridali ďalšie poschodia, pričom sa naklonenie pokúsili kompenzovať rozdielnou hrúbkou a výškou stien na opačných stranách. Nepomohlo to. V štrnástom storočí stavbu dokončili pridaním najvyššieho poschodia a zvonice. Z juhozápadnej strany na zvonicu vedú o dva schody viac, čo stavbu vychýlilo proti smeru náklonu. Dobre viditeľné je to pri pohľade z diaľky alebo na fotografiách.

Ale ani to veľmi nepomohlo. Veža sa po ďalšie storočia nakláňala čoraz viac.