Toto je farba mojich snov.
Modrá.
Oblak, farebná machuľa a pod ním krasopisom vo francúzštine odkaz, názov.
Joan Miró, môj milovaný, usilovný žiačik, ktorý neposlúcha, každú úlohu splní ešte pred tým, ako ju dostane, ale vždy a všade po svojom.
Dnes v noci sa mi snívali series of dreams, prelínajúce sa cez seba, až kým som sa nezobudil.
Hmla vonku, ako sa na november patrí, zvuky prichádzajúce z tajomnej mliečnej ničoty, obloha ako premietacie plátno pre naše sny, môžeme snívať ďalej.
Zem snivcov, Alfréd Kubin a jeho román Die andere Seite.
Dnes mám v pláne zostať doma, skoro ísť spať a ráno vyraziť na západ.
While riding on a train goin’ west
I fell asleep for to take my rest
I dreamed a dream that made me sad
Conserning myself and the first few friends I had
Rád by som išiel večer do DOX-u, otvára sa výstava Evy Švankmajerovej. A aj pôjdem.
Laco Teren






























