Denník N

Neverklíkujme bludy populistov, Slovensko potrebuje viac bruselskej byrokracie, nie menej

Nevieme presne, čo sa po štvrtkovom referende bude diať, no aspoň sa oplatí pripomenúť, ktorých omylov a zlozvykov by sme sa mali najbližšie roky vyvarovať.

Mali by sme pochopiť, že v čase celosvetovej vzbury voči establišmentu nefungujú merania verejnej mienky tak dobre ako desiatky rokov predtým.

Skôr ako povieme, či vyjsť v ústrety Britom, mali by sme si povedať, či nám zachovanie Únie aspoň v rozmere z piatka rána nestojí aj za poškodenie obchodu s Britániou.

A mali by sme sa začať biť o to, aby vplyv Bruselu na naše inštitúcie a zákony bol väčší ako doteraz. Pretože symbolom našich problémov nie sú zle zaoblené uhorky, ale naše slovenské úrady, ktoré sú skutočnou prekážkou podnikania a iniciatívneho života.

Podrobnejšie:

1. Aspoň na čas nemôžeme výskumy verejnej mienky brať tak vážne, ako sme to robili v minulosti

Britské prieskumné agentúry odhadli výsledok referenda zle, respektíve ich popis nálad tesne pred referendom nezodpovedal realite. Väčšina Európanov šla spať s predstavou, že Británia ostáva, aby sa zobudila do šoku, že namerané odhady boli chybné.

Nejde pritom o prekérnosť merania výsledku referenda, kde sú šance dvoch strán dlhodobo vyrovnané. V posledný deň totiž všetky agentúry namerali jasný REMAIN, čo je odchýlka, ktorá sa pri politických prieskumoch v takej vyspelej krajine už desiatky rokov nevyskytovala.

Niečo sa teda zmenilo. Nahrubo tomu problému rozumieme tak, že za niektoré masovo zdieľané názory sa časť ľudí hanbí a prejaví ich preto len v kruhu blízkych alebo v úplnej anonymite volieb. Napovedali tomu aj rozdiely medzi internetovými a telefonickými prieskumami. Počas celej britskej kampane viac odosobnené anonymnejšie internetové merania ukazovali vyššie percentá pre LEAVE, ako to bolo v rovnakom čase vo viac osobných telefonických prieskumoch.

Ak si s tým vo Veľkej Británii nevedia dať rady, nečakajme, že slovenské prieskumy podpory nacionalizmu, neofašizmu, ezoterických ideí, odporu k utečencom či nenávisti k EÚ a NATO budú extra presné.

Riešenie toho problému ani v náznaku nepoznáme, s užitočným nápadom môže prísť len priemysel výskumných agentúr. My ostatní by sme si len mali na čas priznať, že agentúry sú nepresné, ale nič lepšie nemáme. Ak sa budeme spoliehať len na obraz verejnej mienky, ktorý si donesieme z vlastného Facebooku, bude to určite ešte horšie.

2. Mali by sme sa zdržať rýchlych záverov o tom, ktorá taktika rokovania o podmienkach brexitu by bola pre Slovensko najlepšia

Zatiaľ totiž nevieme, či je pre nás cennejšie, aby bol výpadok ekonomiky čo najkratší, alebo to, aby príbeh Britov nebol vnímaný ako úspešný, a teda nasledovaniahodný.

Ak budú Nemecko a Francúzsko k Britom tvrdé, bude to nesympatické, rokovania to predĺži a výsledok môže voľný trh tovarov, služieb a osôb obmedziť. Stálo by nás to teda veľa peňazí, ale vo výsledku by si potom napríklad Holanďania povedali, že Britov nechcú napodobňovať.

Alebo budeme tlačiť na rýchle priateľské rokovania, ktorých výsledkom bude z pohľadu biznisu rovnaké bezbariérové podnikateľské prostredie, ako keď bola Británia dnu.

To by znížilo ekonomické straty, ale zároveň by to ukázalo, že sa vlastne nič nedeje, že Úniu nepotrebujeme, že sa z nej dá elegantne vycúvať.

Možný je však aj scenár, v ktorom by sa rozpad Únie nezačal postupným odpadávaním nespokojných krajín, ale tým, žeby si veľké krajiny diktovali odznova vlastné podmienky. V takom prípade by pre Slovensko bolo, samozrejme, dobré, aby sme mali naďalej rovnakú menu ako Nemecko a medzi našimi trhmi by bolo čo najmenej zábran. To by však už bola zrejme situácia, keď by sme si vyberať nemohli – brali by sme akékoľvek zachovanie prístupu k významným trhom.

3. Nemali by sme bez rozmyslu drukovať myšlienke oslabenia vplyvu spoločnej únijnej demokracie.

Aj na Slovensku je samozrejmé kritizovať byrokratický rozhodovací aparát Bruselu, hoci jeho vplyv je tu v skutočnosti menší, ako by sme potrebovali.

Žiaden z veľkých problémov Slovenska – nezamestnanosť, smutná byrokracia, choré zdravotníctvo, slabo rozvinutá infraštruktúra, biedne školstvo či strata dôvery v médiá a politiku – nepriniesla Európska únia, a už vôbec nie jej regulácie.

Naopak, Únia nám opakovane radí robiť reformy, ktoré by sme však mali zvládať sami; Únia sa priamo do ich presadzovania netlačí.

Ak by bola verejná správa v Únii ešte viac unifikovaná, viac pravidiel by bolo spoločných, automaticky by to zvyšovalo úroveň našej verejnej správy.

Slovenský problém nie je v neslobode, v tom, žeby sme boli zajatí v európskych pravidlách. Náš problém je, naopak, v tom, že často máme v štáte skôr chaos, chýbajú zrozumiteľné a vymáhateľné pravidlá, alebo ich máme len na ochranu mafiánskych zložiek spoločnosti.

Unifikované európske pravidlá, ktoré by na Slovensku presadzovala silná autorita, by nám teda skôr pomohli zvýšiť poriadok – štát by bol po nich pravdepodobne užitočnejší.

Viac federálna Európa, hoci bez Británie, by nám teda – hoci sa to nepatrí hovoriť – bola darom. Keď už si to nevieme nahlas priznať, aspoň teda v najbližších rokoch nebojujme, aby Únia slabla a národné štáty silneli.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie