Patrik Garaj
Rozhodli sa opustiť istotu svojich zamestnaní a začať vydávať knihy. Nie však z bezhlavého nadšenia – od začiatku pristupovali ku knižným titulom ako k produktom. Vedeli, že musia mať čitateľský potenciál, byť rozoznateľné na pulte, a dôraz kládli na budovanie vzťahov.
Filip Ostrowski a Juraj Koudela sa pred desiatimi rokmi zamerali na žáner reportáže, toho bezprostredného a šťavnatého rozprávania o svete. Dnes má ich vydavateľstvo Absynt za sebou 240 vydaných titulov, rozšírili svoje žánrové portfólio a vykročili do Česka.
V rozhovore hovoria aj o tom:
- či krízy sveta vytvárajú dopyt po čítaní;
- či spoločenská situácia ovplyvňuje edičný plán;
- ako ich zasahuje dnešná kultúrna politika;
- ako sa osvedčil ich pôvodný biznisplán
- a ako ich tandem funguje po 10 rokoch.
Vo vašom edičnom pláne na najbližšie mesiace sú dve knihy o nacizme, jedna o Palestíne aj román o vojne na Ukrajine. Zdá sa, že dianie doma i vo svete má dnes väčší vplyv na to, čo sa vydáva, než pred desiatimi rokmi, keď ste začínali. Je to tak?
Filip Ostrowski: Myslím si, že v tomto sa náš prístup nezmenil. Vždy išlo o knihy, ktoré nás nejakým spôsobom oslovili a zaujali. Na začiatku to bolo iné v tom, že tie knihy sme poznali, pretože už kedysi vyšli. Dnes reagujeme aj na nové tituly. Vždy sme však chceli priniesť príbehy, ktoré sú dôležité pre nás a pri ktorých sme cítili, že by mohli byť dôležité pre čitateľov.
Sme v pozícii akýchsi nosičov vody. Prinášame myšlienky, ktoré nám zarezonovali v hlavách, a chceme ľudí týmto myšlienkam vystaviť. Nie je však za tým nejaký priamy zámer. Naša prvá kniha bola o palestínsko-izraelskom konflikte, už vtedy to bol existujúci problém. Tá kniha nás zasiahla a páčila sa nám. Juraj ju čítal a nemohol sa s kamarátmi o tej téme rozprávať, pretože si to nemohli prečítať.
To bola jedna z motivácií, prečo sme založili Absynt. Nasledovala kniha o Bosne od Tochmana, Cigán je Cigán od Ostałowskej, kniha o švédskom antisemitizme od Åsbrink. Všetko silné knihy, ktoré nás oslovili.
Motivácia čítať dnes o palestínsko-izraelskom konflikte je väčšia než pred desiatimi rokmi. Rovnako o fašizme či vojenskom konflikte, ktorý máme rovno za hranicami. Bežia horúce debaty a zároveň sa ukazuje, že o niektorých veciach vieme málo alebo nič. Záujem siahnuť po knihe môže byť silnejší, nie?
Juraj Koudela: My ako knižné vydavateľstvo nedokážeme a ani nechceme reagovať na aktuálne dianie. Literárna reportáž nie je formát bezprostrednej reakcie, je to už literárne spracované dielo. Opisuje udalosti po istej verifikácii časom. No je fakt, že témy sa istým spôsobom opakujú a aktualizujú.
Snažíme sa nájsť také, ktoré sú podľa nás dôležité a zároveň opisujú nejaký systémový problém. Ten vždy skôr či neskôr vypláva na povrch. A bude viac alebo menej aktuálny. Tento prístup nám pomáha v tom, že tie knihy majú dlhšiu životnosť. Kniha Šachinšach od Kapuścińského, ktorá je o iránskej revolúcii v roku 1979, sa dá čítať aj dnes. Stále je aktuálna.
Filip Ostrowski: Už pred desiatimi rokmi sme cítili, že čitateľom tento druh publikácií chýba. Bol dopyt po takýchto knihách. Všimli sme si to a aj na základe pozorovania poľského či svetového trhu sme to ľuďom priniesli.
Napriek tom, že potreba orientácie rastie, nežijeme v situácii, ktorá by knihám priala. Cítiť to v postoji k čítaniu a vzdelávaniu, ale týka sa to aj ekonomickej či kultúrnopolitickej situácie. Ako to vnímate?
Juraj Koudela: Už keď sme zakladali vydavateľstvo, počúvali sme, že
