Denník N

Ako sa o gejoch a lesbách písalo za totality? Ľudia s perverznou úchylkou, ktorú treba liečiť

Noviny pred pár desiatkami rokov uverejňovali nezmyselné dohady. Tvrdili, že homosexualitu je možné získať počas života, napríklad aj užívaním drog.

„Som homosexuál. Je to spoločensky tolerované?“ pýta sa v poradni denníka Práca v roku 1972 dopisovateľ s iniciálmi J. P.

Odpovedá mu ktosi s iniciálou S. „Nech už považujeme homosexualitu za chorobu alebo nie, je potrebné povedať, že ide o nenormálne sklony, ktoré vedú k neprirodzenému stvárneniu života jednotlivca. Človek je tvor, ktorý sa bráni tomu, aby smrťou zanikol. Chce mať pokračovanie vo svojom potomstve. Ľudstvo chce žiť večne. Keby zánikom všetkých žijúcich ľudí mal ľudský život na Zemi prestať, aký význam by mala naša veda, technika, pokrok, budovanie?“

S takýmito odpoveďami sa gejovia a lesby v socialistickej tlači stretávali pravidelne. Doktor Ján Majerský tieto články roky zbieral a neskôr odovzdal ľuďom zo združenia Ganymedes, ktoré bolo prvou slovenskou LGBT aktivistickou organizáciou.

Andrej Kuruc z divadla Nomantinels tieto články zdramatizoval a spolu s režisérkou Dášou Krištofovičovou ich predstavili ako divadelnú hru. „Je až desivé, ako sa dobová rétorika zdá komická, a pritom to ani nebolo tak dávno,“ hovorí Krištofovičová. „Rovnako ako je dôležité vracať sa k víťazstvám, je dôležité vracať sa aj k chybám a omylom.“

Najbližšie bude hra súčasťou sprievodných akcií bratislavského Dúhového pride-u, ktorý tento rok pripadol na 30. júla.

Zdroj - archív Iniciatívy Inakosť - zozbieral Ján Majerský
Zdroj – archív Iniciatívy Inakosť – zozbieral Ján Majerský

Klamstvá a zavádzanie

„Nazdávame sa, že homosexuáli sa nerodia. Ľudia sa nimi stanú za rozličných okolností. Môže to byť prostredie, príležitosť, komplexy menejcennosti a pod.,“ píše v poradni S. „Ak sa nedá očakávať ani po prípadnej pomoci lekára, že nastane u Vás v tomto smere obrat, potom Vám môžem poradiť len jedno. Zdržanlivosť.“

V socialistickej tlači pravidelne uverejňovali viaceré nezmyselné dohady. Písali aj o tom, že homosexualita je sexuálna úchylka, že je možné ju získať počas života alebo že je to choroba, ktorú treba liečiť. Dnes už vieme, že ľudia sa so svojou sexuálnou orientáciou rodia a opakované pokusy o jej liečbu boli neúspešné.

Na druhej strane, aj vďaka tomu, že ju odborníci časom začali považovať za chorobu, bol v Československu v roku 1961 zmenený zákon a ľuďom už za homosexuálny styk nehrozilo väzenie. Za chorobu predsa človeka netreba trestať, treba ho liečiť.

„Na Slovensku do roku 1950 platil uhorský paragraf 241, ktorý sa týkal len mužov. Niežeby bol oproti rakúskemu, ktorý platil v českých krajinách, liberálnejší, len jednoducho nerozpoznával sexuálny styk medzi ženami, lebo nerozumel, ako by dve ženy mohli spolu niečo mať, keď chýba penis,“ hovorí s úsmevom Jana Zezulová Jablonická z Iniciatívy Inakosť.

Na základe tohto zákona mohli muži dostať za homosexuálny styk až päť rokov väzenia. Podobná situácia bola aj v českých krajinách.

V roku 1950 sa maximálna výška trestu za homosexuálny pohlavný styk znížila na jeden rok. Až o jedenásť rokov neskôr, v roku 1961, trestnosť homosexuálneho styku úplne zrušili.

Homosexualita ako dôsledok drog

V Majerského výstrižkoch sa ocitol aj článok z roku 1968 od profesora E. Guensbergera, ktorý pôsobil ako psychiater. Homosexualitu opisuje ako chorobu.

„U nás sa dodnes voči tomuto ochoreniu pociťuje živelný odpor, tkvejúci, pravda, i v základnej neznalosti tohto problému.“

Ako uvedomelý občan Československej socialistickej republiky však o pár riadkov nižšie pridáva aj informácie o prepojení homosexuality, užívania drog a následnej kriminality.

„Drogová závislosť má ešte iný dôsledok: vytvára u obetí rôzne druhy perverzií,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie