Dušan Mikušovič
Krátko pred siedmou večer bol prvý námestník československého federálneho ministra vnútra Alojz Lorenc na ceste do ministerskej vily v pražskej časti Břevnov. Pod jeho právomoc spadala aj tajná polícia, teda Štátna bezpečnosť, a ponáhľal sa na večeru s delegáciou sovietskej tajnej polície KGB. Tú viedol generálporučík Viktor Fiodorovič Gruško. Večeru pôvodne plánovali na pol siedmu, ale Lorenc meškal, a tak sa začala až okolo siedmej.
V tej chvíli kráčal dav niekoľkých tisíc ľudí z pôvodne povolenej študentskej demonštrácie z pražského Vyšehradu smerom do centra. Okolo pol siedmej ich prvý raz zastavili útvary Verejnej bezpečnosti, prišlo k prvým konfliktom, ľudia kričali heslá ako „Pojďte s námi! Taky jste Češi!“.
Keď sa dav 5- až 10-tisíc protestujúcich o siedmej znovu pohol smerom na Václavské námestie cez Národnú triedu, vo vile v Břevnove sa už podávala večera, ktorá sa voľne zmenila na večierok na rozlúčku. Nasledujúci deň mala sovietska návšteva naplánovaný odlet do Moskvy. Lorenc sa na žúre nezúčastnil, z vily odišiel okolo ôsmej a šofér ho zaviezol na mestský výbor Komunistickej strany Československa, aby sa tam informoval, čo sa v centre Prahy deje.
Písal sa 17. november 1989 a medzi ôsmou a deviatou večer príslušníci Verejnej bezpečnosti a Oddielu zvláštneho určenia, teda takzvaných červených baretov, proti demonštrantom brutálne zasiahli.
Alojz Lorenc o svojej role počas Nežnej revolúcie, ale aj pred ňou v posledných troch dekádach viackrát hovoril v rôznych televíznych dokumentoch aj knižných spomienkach. Denník N teraz získal jeho ručne písané odpovede pre britského novinára Edwarda Lucasa z júna 1990, kde na tieto otázky odpovedal tiež. V ucelenej podobe nikdy nevyšli, Lucas ich neskôr využil v článku, ktorý napísal pre noviny Independent v októbri 1990.
