Slovenka pomáha v Sýrii: Útočia na obilné polia a sanitky

Kde sa momentálne nachádzate?
Pohybujem sa medzi Bejrútom v Libanone, kde má Magna základňu pre projekty v rámci sýrskej krízy, a tureckým mestom Gaziantep, odkiaľ naše projekty zdravotnej pomoci v Sýrii koordinujeme.

Odtiaľto riadite aj mobilnú kliniku, ktorá operuje v okolí sýrskeho Homsu?
Áno. Vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu sa v Sýrii nenachádzajú žiadni medzinárodní pracovníci, posádka našej kliniky sa skladá zo sýrskych zdravotníkov, ktorí môžu operovať v krajine vo väčšom bezpečí. Koordinácia prebieha priamo z turecko-sýrskych hraníc, kde je situácia bezpečnejšia a kde majú základne aj iné humanitárne organizácie. Naša mobilná klinika pomáha ľuďom severne od Homsu, vo vidieckej oblasti, ktorá je v tejto chvíli obkľúčená vládnymi vojskami.

Kto vlastne ovláda oblasť, kde vaša mobilná klinika zasahuje?
Územie severne od mesta Homs až po mesto Hama je asi stokilometrovým úsekom v obkľúčení vojsk režimu Baššára Asada a je pod kontrolou prodemokratických a povstaleckých skupín. V okolí sú teda vládne sily, ale územie kontrolujú opozičné strany. Toto obkľúčenie trvá približne už od roku 2012. Hranice frontovej línie sa síce menia, v závislosti od prebiehajúcich bojov, ale patový stav tam prakticky trvá už štyri roky.

V priebehu posledných mesiacov sme počuli viacero správ o prímerí medzi vládnymi vojskami a povstaleckými skupinami, nezahŕňam do toho takzvaný Islamský štát či Front an-Nusrá. Aká je v oblasti reálna situácia? Bojuje sa tam?
Boje sú v tejto chvíli veľmi intenzívne. Posledné správy hovoria o tom, že za prvý týždeň posvätného mesiaca Ramadán zomrelo v oblasti 220 civilistov. Prímerie bolo uzatvorené na konci februára, ale krátko nato bolo porušené a odvtedy sa prakticky nepretržite bojuje. Pred dvomi či tromi týždňami sa začalo ťažké ostreľovanie Aleppa a mesta Idlib, bombardovanie zažíva aj Damašk. Posledné týždne sú naozaj veľmi krvavé.

Dá sa povedať, ktorá zo strán je v tejto chvíle v ofenzíve?
Podľa správ, ktoré sledujem, ide hlavne o útoky vládnych a provládnych síl, ktoré sa snažia získať kontrolu nad veľkými mestami.

Slovenská predstava o ramadáne je, že to je pôstny mesiac, keď sa ani nebojuje. Ovplyvňuje bojovú situáciu v Sýrii?
Moja predstava ako laika bolo tiež, že so začiatkom ramadánu sa boje upokoja. No tá predstava bola naivná. Nezmenilo sa nič, boje sú naďalej veľmi intenzívne. Sýrska občianska vojna je v skutočnosti hlbokým etnickým konfliktom medzi rôznymi náboženskými skupinami, čo je veľkou prekážkou k nájdeniu cesty k mieru. Baššár Asad nedávno vyhlásil, že bude bojovať, až kým nezíska všetky územia, ktoré sú momentálne v obkľúčení jeho vojsk.

Prečítajte si

Lekári sú mŕtvi, v Bratislave vyvesili krvavé plášte a vyslali mobilnú kliniku do Sýrie (video)

Slovenská Magna v Sýrii pomáha prostredníctvom mobilnej kliniky. Vieme vysvetliť, čo to vlastne je?
Naša mobilná klinika je niečo ako veľká sanitka. Zasahuje na štyroch miestach v rámci silno vidieckej oblasti Sýrie severne od mesta Homs. Žije tu asi 40-tisíc obyvateľov, asi polovica z tohto počtu v minulosti žila priamo v meste Homs či blízkom meste Talbiseh, no pred bojmi utiekli na vidiek. Klinika vyráža každé ráno na vopred určené miesto, kde vieme, že žije veľa vysídlených ľudí z miest alebo sú tam ľudia, ktorí sú odrezaní od zdravotnej starostlivosti, pretože väčšina hlavných ciest je uzatvorená.

Takže sa tam zásoby nedostanú?
Zásoby sa sem dostanú len veľmi sporadicky, lekári či lieky nie sú na mieste vôbec. Práve preto je mobilná klinika jediným spôsobom, ako priviezť lekársku a zdravotnú starostlivosť do týchto častí. S množstvom faktorov, ako je nedostatočný prístup k lekárskej starostlivosti, nedostatok liekov na liečbu chronických ochorení, nedostatok obživy, sústavný strach či traumy, sa zhoršuje všeobecne zdravotný stav populácie. Do toho je stále množstvo zranení, ženy potrebujú predpôrodnú a pôrodnú starostlivosť a podobne.

Kto tvorí posádku tej veľkej sanitky?
Posádku tvoria piati ľudia plus šofér. Je tam lekár, dve zdravotné sestry, pôrodná asistentka a psychológ, poprípade aj nutričná sestra. Ide o sýrskych lekárov a zdravotníkov, ktorí predtým pracovali v nemocniciach a zostali na tom obkľúčenom území. Buď preto, že sa im nepodarilo odísť, alebo preto, že zostať chceli, lebo majú potrebu pomáhať svojim krajanom. Magna okrem liekov a operácie mobilnej kliniky zabezpečuje aj vzdelávanie týchto lekárov a zdravotníkov.

Čím je konflikt v Sýrii z pohľadu humanitárnych pracovníkov iný?
Tým, do akej miery zasahuje civilistov a civilné objekty, ako sú vodárne, cesty, ale aj zdravotné zariadenia a nemocnice. Civilisti sú preto nielen náhodnými obeťami bojov a celkovo vojny, ale sú to práve oni, kto je priamym terčom bombardovania a útokov. Vojna v Sýrii je etnický konflikt a jednotlivé strany sa snažia dobýjané územia úplne vyčistiť od určitých skupín obyvateľstva. Preto cielene ničia aj objekty, ktoré pomáhajú ľuďom prežiť. Kým v predchádzajúcich konfliktoch, ako boli vojny v Afganistane či Iraku, sa priamo neútočilo na lekárov a zdravotníkov, v Sýrii je situácia úplne iná.

Stretli ste aj s útokom na vašu mobilnú kliniku?
Zatiaľ nie. Mobilné kliniky práve preto, aby neboli terčom, nie sú označené ako sanitky či zdravotnícke vozidlá. Existujú aj neformálne dohody s miestnymi dočasnými úradmi, ktoré kontrolujú povstalci, a sú teda informované o našich aktivitách. Vďaka tomu sme súčasťou miestnych bezpečnostných systémov varovania a informovania o útokoch – aj v prípade, že sa k našim lekárom dostane varovanie len desať minút pred útokom, je možné sa chrániť.

Čo sa dá povedať o bežnom živote ľudí, ktorým vaša klinika pomáha?
Ľudia, ktorí utiekli z miest, sa usadili na vidieku v pomerne odľahlých častiach Sýrie, kde je relatívne menšia pravdepodobnosť bombardovania. Postavili si tu provizórne obydlia, zväčša roztrúsené po krajine, opäť preto, aby sa predchádzalo cieleným bombovým útokom. Platí tu zákaz vychádzania a pohyb v rámci oblasti je prísne kontrolovaný, o niečom ako „bežnom“ či „normálnom“ živote sa hovoriť nedá. Jeden či dva dni je pokoj, no potom sa ľudia opäť musia ukryť alebo presunúť do bezpečia.

Na konkrétnom príklade – chodia deti na obkľúčených územiach do škôl?
Veľmi nepravidelne, len v obdobiach, keď je relatívny pokoj. Keďže sa rodiny vyhýbajú nejakému združovaniu pohromade, tak ak prebieha výučba, len vo veľmi malých skupinách.

Snažia sa ľudia z týchto obkľúčených oblastí utiecť?
To je veľmi individuálne. Vieme, že takmer päť miliónov ľudí žije podobne ako v utečeneckých táboroch prevažne v susedných krajinách ako Turecko, Libanon a Jordánsko. Zároveň sa odhaduje, že takmer sedem miliónov ľudí je vnútorne vysídlených. Tieto presuny, vysídlenia a úteky nemajú jednu destináciu, ľudia sú prevažne znova a znova na ceste do bezpečia. V krajine zostali skôr rodiny so starými a chorými príbuznými, ktorí jednoducho neboli schopní odísť. Z oblasti severne od Homsu sa momentálne nedá odísť vôbec. Z mesta Aleppo sa ľudia utiecť snažia, smerujú najmä k tureckým hraniciam, ktoré však boli nedávno zatvorené. Podľa správ, ktoré mám, tam aj tak čaká asi 100-tisíc Sýrčanov. Situácia je veľmi zlá, ľuďom skutočne nezostáva veľa možností okrem opustenia krajiny – tá ďalšia totiž znamená neustály strach, či s rodinou prežijú do nasledujúceho dňa.

Darí sa do týchto oblastí dostať aspoň humanitárnym konvojom s jedlom?
Zriedkavo. Ako príklad, do štvrti Darayya na okraji Damašku dorazil humanitárny konvoj po štyroch rokoch. Vedelo sa, že tam ľudia nemajú čo jesť. V okolí mesta Homs sú zasa cielene vypaľované polia s obilím, opäť len preto, aby ešte viac trpeli civilisti a tieto oblasti opustili. S podvýživou u detí a žien sa stretávajú aj naši lekári na každodennej báze.

Čo vaši lekári ošetrujú najčastejšie?
Množstvo chronických ochorení, ktorými ľudia trpia viac, lebo nemajú k dispozícii lieky. Problémom je aj zlý prístup k vode a narušená hygiena, čo spôsobuje infekcie a hnačky. Popritom ošetrujú, samozrejme, zranenia v dôsledku bombardovania a bojov. Tým, že v posádke je aj psychológ, riešime aj traumy, strach a psychické problémy ľudí, ktorí zažívajú vojnu na vlastnej koži.