Kľúče a krieda – Nežná revolúcia pokračuje!

Autor je dramaturg

17. november 2025 sa stal najdôležitejším dňom našich novodobých dejín. Potvrdil tisícročnú pravdu, že vzdelanie je základom ľudskej existencie, ako aj ľudského spolužitia. Mnohým z vás napadne otázka prečo. Pripomeňme si, že odpoveď na ňu nájdeme už po tretíkrát v našej histórii.

Tým prvým dnešným dňom bol 17. november 1939, keď v ranných hodinách fašisti bez súdu v pražských ruzyňských kasárňach zastrelili deviatich študentov, predstaviteľov študentských organizácií, ktorí pripravili protifašistické protesty, a 1200 z nich transportovali do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. V ten istý deň uzavreli všetky české vysoké školy. O dva roky neskôr bol tento deň v Londýne vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva a stal sa zároveň sviatkom boja proti fašizmu. Stal sa však aj sviatkom vzdelávania, pretože študenti sú jeho zosobnením.

Druhým dnešným dňom bol 17. november 1989. V ten deň policajti spolu so Štátnou bezpečnosťou brutálne zaútočili na pokojnú demonštráciu študentov na pražskej Národní třídě. K študentom sa okamžite pridali ostatní obyvatelia, ktorí sa združili v Občianskom fóre a vo Verejnosti proti násiliu. Vznikla Nežná revolúcia, ktorá zrušila komunistickú totalitu. K sviatku vzdelanosti pribudol sviatok demokracie. A zároveň sa stal dňom boja proti komunizmu.

Tretí dnešný deň práve prežívame. Vznikol na základe rozhodnutia vlády Roberta Fica prakticky zrušiť 17. november ako sviatok boja proti fašizmu a komunizmu, čo znamená zrušiť oslavu slobodného rozhodnutia občanov žiť v slušnej a demokraticky spravovanej krajine. Preto sa náš tretí dnešný deň stal dňom boja proti ficovskej luzokracii, v rámci ktorej masy dezorientovaných hlupákov zavýjajú a štekajú na všetko ľudské, slušné a tolerantné. Útočia proti občianskej príčinlivosti a ľudskej svojprávnosti. Riadia sa prasacou morálkou plných válovov, ale iba tých svojich!

Kde sa tu vzali?

Aj pre našu chybu, priatelia. Nechali sme si ich narásť pred očami. Nevenovali sme sa ich agresívnej hlúposti a zlým mravom, keď odpisovali diplomové práce a komentovali to bohorovným: „Odpisoval som, no a čo?“ Tvárili sme sa, že to nepočujeme. Neuvedomili sme si, že iba vzdelaný a rozhľadený človek dokáže spokojne žiť v demokracii, dokáže sa o ňu starať a zveľaďovať jej výsledky. Hlupák ju vždy zneužije a zbaví funkčnosti vo svoj prospech. Pozrite sa vôkol. Predseda vlády bezostyšne uráža ženy, vyvyšuje sa nad slabších, ukája svoje mocenské chúťky v krúžkoch najhorších diktátorov sveta. Kašle na nás. Je mu jedno, že sa pohlušíme v zrážajúcich sa vlakoch, že sa nedoplatíme za potraviny, že pri názve našej krajiny sa slušný cudzinec otočí chrbtom, že k nám prestávajú chodiť zahraniční turisti. Už toho máme naozaj dosť!

Priatelia, dnes našu nádej vzbudil napohľad drobný incident. No nebolo to nevinné dieťa, ktoré zvolalo, že cisár je nahý. Boli to vzdelaní mladí študenti, ktorí kriedou na chodník pred školou napísali: „Cisár je zradca!“ A Robert Fico, náš neprekonateľný matador, sa na tom malom kúsku kriedy pošmykol a padol na zadok. Rozsypal sa z nápisu na chodníku pred školou, kam chcel ísť ukazovať svoje svaly. Padol a padá tam, kam patrí – do pekla. A veru nebude to jazda na bielom koni. Kriedový nápis mu pod nohy podstrčil študent z Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Gymnázia, ku ktorému mám vrúcny vzťah, pretože som na ňom pred šesťdesiatimi rokmi maturoval. Na ňom som sa naučil rozumieť textom Beatles, knihám Alberta Camusa a Dominika Tatarku či filmom Jeana-Luca Godarda. Som naozaj šťastný, že budúceho maturanta tohto gymnázia, študenta, ktorý na Slovensku spustil kriedovú revolúciu, môžem privítať medzi nami. Muro, vitaj na pódiu!

P. S. Príbeh Roberta Fica sa stáva karikatúrou túžby po moci. Pamätáte sa na vianočný film Princezná so zlatou hviezdou na čele? A pamätáte sa na postavu „Ja, Kazisvet šiesty, hlava pomazaná, z Božej vôle kráľ“? Obyvatelia kráľovstva ho so smiechom vyhnali…

Tak skončí aj Robert Fico!