Denník N

Povstalci chcú bojovať aj napriek prímeriu, útočili na Mariupoľ a Debaľcevo (sobota)

Ukrajinská armáda medzi mestami Debaľcevo a Artemivsk. Foto - TASR/AP
Ukrajinská armáda medzi mestami Debaľcevo a Artemivsk. Foto – TASR/AP

Aktualizované 23:54 – Poruskí separatisti si prímerie vysvetľujú po svojom. Tvrdia, že sa vzťahuje len na frontovú líniu.


  • separatisti ráno zaútočili na prístav Mariupoľ, nasadili tanky aj delostrelectvo
  • Debaľcevo neustále ostreľujú, na túto oblasť sa podľa nich prímerie nevzťahuje
  • obkľúčeným vojakom nechcú umožniť odchod, hovoria aj o vyhladovaní
  • Porošenko je pripravený vyhlásiť vojnový stav
  • dohoda z Minsku nepriamo usvedčuje Rusko z dodávok zbraní separatistom

 

V sobotu o polnoci miestneho času začalo platiť na východe Ukrajiny prímerie. Ostreľovanie v oblasti Donecka po vydaní rozkazu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na zastavenie paľby náhle ustalo. Dovtedy sa každých zhruba päť sekúnd ozývali zvuky ťažkých zbraní a rakiet.

Krátko pred začiatkom prímeria telefonoval s Porošenkom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou americký prezident Barack Obama. Ešte predtým uisťoval o rešpektovaní prímeria ruský prezident Vladimir Putin.

Počas dňa však nič nenasvedčovalo tomu, že by dohoda (prečítajte si jej celé znenie) mala naozaj niečo zmeniť.

Proruskí separatisti spustili mohutnú ofenzívu, od piatka zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Porošenko vyhlásil, že je pripravený vyhlásiť v celej krajine vojnový stav a zaviesť stanné právo. Z vystupňovania bojov obvinil Rusko.

_80981913_ukraine_ceasefire_lines_12.02.2015_624map

Ráno najprv prišli správy o prudkom útoku na armádne pozície pri azovskom prístave Mariupoľ, do ktorého rebeli nasadili tanky i delostrelectvo.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany dostali rozkaz „vztýčiť nad Mariupoľom svoju zástavu“ ešte pred prímerím.

Prístupy bráni dobrovoľnícky prápor Azov, ktorý zatiaľ podľa Kyjeva drží svoje pozície.

Povstalci: V dohode nie je nič o Debaľceve

Kritická je najmä situácia v železničnom uzle Debaľcevo, kde sa z obkľúčenia snaží prebiť niekoľko tisíc ukrajinských vojakov. Separatisti tu nemienia zastaviť boje a armáde umožniť odchod.

„V minských dohodách nie je o prímerí v oblasti Debaľceva nič povedané. Paľbu zastavujeme všade okrem vnútorných oblastí ľudovej republiky. Akýkoľvek pokus vyjsť z obkľúčenia bude zastavený,“ vyhlásil líder rebelov Alexander Zacharčenko. Boje plánuje zastaviť len na frontovej línii.

„Čaká ich zrejme smrť hladom. Ostreľovať ich nebudeme, ale z obkľúčenia ich nepustíme. Prečo by sme to robili?“ povedal ešte predtým hovorca povstalcov Eduard Basurin.

Delostrelectvo rebelov severne od Debaľceva
Ruské delostrelectvo severne od Debaľceva

Debaľcevo je vystavené trvalému ostreľovaniu, horí a hrozí mu úplne zničenie. Radnica žiada pomoc. Kyjev tvrdí, že armáda zatiaľ útokom odoláva, na ceste z Artemivska mali byť posily.

„Separatisti sú odhodlaní mesto zničiť. Trvalému ostreľovaniu sú vystavené obytné štvrte, priamy zásah dostala mestská policajná správa. Mesto je v plameňoch,“ informovala miestna polícia.

V Artemivsku zasiahla delostrelecká paľba budovu školy, ktorá vyhorela. Bojovalo sa aj v Luhanskej oblasti. Miestni povstalci však tvrdili, že už začali sťahovať ťažkú techniku.

V centre Donecka vybuchli tri míny, jedna v blízkosti miesta, kde v tom čase hovoril s novinármi Alexander Zacharčenko. Vyviazol bez zranení, no črepiny zabili dvoch ľudí.

Po svojom si povstalci vysvetlili aj ďalšiu časť dohody – tvrdia, že v nej nie je zakotvená politická závislosť „ľudových republík“ na vláde v Kyjeve. Z volieb chcú vyradiť odporcov republík.

 

Rakety usvedčili Rusko

Poradca ukrajinského ministra obrany Anton Heraščenko oznámil, že do bojov s povstalcami je nasadených 50-tisíc vojakov a dôstojníkov. Priamo na fronte operuje 15-tisíc príslušníkov.

Údaje o počtoch povstaleckých bojovníkov nie sú známe. Podľa ukrajinského serveru 112 ich podporuje asi 10-tisíc ruských vojakov. V susednej Rostovskej oblasti má Rusko v zálohe desať práporov, z ktorých každý má 400 a 600 mužov.

V nedeľu má navyše doraziť z Ruska ďalší „humanitárny konvoj“ 170 nákladiakov. Ukrajina a Západ za kolónami vidia dodávky pre rebelov.

Niektoré ukrajinské aj západné médiá upozornili na časť minského dokumentu, ktorý vymenúva druhy zbraní podliehajúce stiahnutiu z bojovej zóny. Sú medzi nimi aj raketomety Tornado S, ktoré zaradili do výzbroje ruskej armády až v roku 2012.

Podľa ruských i západných expertov Moskva tieto systémy zatiaľ nedodala žiadnej zahraničnej armáde.

Saakašvili bude zodpovedať za zbrane

Prezident Porošenko si medzitým vybral gruzínskeho exprezidenta Michaila Saakašviliho za osobitného poradcu, ktorý má riadiť dodávky zbraní pre Ukrajinu.

„Teraz bojujem v tejto krajine a budem samozrejme rovnakým Ukrajincom, ako všetci ostatní. Potom sa vrátim domov,“ povedal Saakašvili, ktorého po prehratých voľbách v roku 2012 gruzínska justícia začala stíhať pre podozrenie zo zneužitia právomocí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie