Denník N

Ako sme hrali na majstrovstvách? A čo ďalej?

Foto - ap
Foto – ap

Slovensko vypadlo v osemfinále a dosiahlo akurátny úspech. Mužstvo nehralo vždy dobre, je však na čom stavať. Berme to ako prvý krok smerom k lepšej budúcnosti.

Určujúci moment prišiel, skôr ako si väčšina divákov vôbec posadala. Hneď v úvode prvého zápasu sa Marek Hamšík prebojoval cez celú obranu Walesu a loptu už vlastne len odkladal do siete. Práve vtedy sa však odnikiaľ vynoril obranca a gólovú strelu zastavil. Mohli sme vyhrávať, nakoniec sme zápas prehrali.

Venujme sa chvíľu keby: mohol to byť gól, mal to byť gól, ak by to bol gól, neprehrali by sme. Neskončili by sme tretí, neocitli by sme sa v tej polovici pavúka, kde sa stretla celá európska špička. Nehrali by sme s Nemcami, ale s Islandom alebo so Severným Írskom, mohli sme ísť ďalej a ďalej a tak ďalej.

Namiesto toho sme s Nemcami jasne prehrali, rýchly pohľad vopred hovoril, že tadiaľ cesta nevedie. Dopadli sme tak akurát – nesklamali sme, ale svet si Euro 2016 nebude pamätať kvôli tomu, že Slovensko z turnaja vyraďovalo jedného favorita za druhým.

Čo ak sme hrali zle?

Postup zo skupiny je úspech, lenže čo ak je to všetko inak?

Hamšík nedal gól, v zápase s Walesom sme boli horší. Azda s výnimkou dvadsiatich minút okolo nášho gólu sme si s nimi nevedeli dať rady. Prehrali sme nešťastným, zlepeným gólom, ale zaslúžene; zápasu by možno viac pristala remíza, ale sotva sa môžeme sťažovať na to, že futbal je nespravodlivý.

Vyhrali sme s Rusmi, (opäť) Hamšík odkiaľsi vytiahol prihrávku turnaja a pridal jeden z gólov turnaja, ale stačil jeden moment a priam sme skolabovali. Lepšie mužstvo ako Rusko by bolo vyrovnalo.

No a potom prišli Angličania v polovičnej zostave. Zakopali sme sa proti nim a ubránili remízu, ale nič moc sme neukázali: šancu, ani ozajstnú, ani polovičnú sme nemali. Legitímna taktika, navyše funkčná, ale opäť – príde lepšie mužstvo.

A prišlo. S Nemcami sme skúsili to isté, ale Nemecko v plnej sile nie je Anglicko. Horší sme boli celkom jasne, štatisticky aj pocitovo, 0:3 hovorí jasnou rečou. A nie je to hanba, v žiadnom prípade, nikto si nedovolí povedať, že všetci nešli naplno, len, nuž, koľko sme to vlastne teda hrali naozaj dobre?

Chvíľu s Walesom, 70 minút s Ruskom, s Anglickom pol na pol. Zo štyroch zápasov to nie je až tak veľa.

Foto – ap
Foto – ap

Za čo všetko vďačíme Kozákovi a hráčom

Druhá strana?

Vďaka Jánovi Kozákovi a hráčom sme zažili niektoré z najkrajších momentov v histórii slovenského futbalu – domáce víťazstvo so Španielskom bude spomínané ešte aj o dvadsať rokov.

Hráči vytvorili skvelý kolektív, cítiť to na ihrisku i mimo neho, hovoria o tom oni sami aj tréner. Práve to ich na majstrovstvá Európy dostalo. Nie vždy to vyjde, vždy však vieme, že pôjdu naplno, a to nebývalo úplne zvykom.

Ján Kozák sa zmenil! Z výbušného, hádam aj trochu jednoduchšieho trénera je zrazu človek, ktorému to musíte priať, lebo viete, že on to praje hráčom a hráči to prajú fanúšikom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Euro 2020

Teraz najčítanejšie