Denník N

Ako sme hrali na majstrovstvách? A čo ďalej?

Foto - ap
Foto – ap

Slovensko vypadlo v osemfinále a dosiahlo akurátny úspech. Mužstvo nehralo vždy dobre, je však na čom stavať. Berme to ako prvý krok smerom k lepšej budúcnosti.

Určujúci moment prišiel, skôr ako si väčšina divákov vôbec posadala. Hneď v úvode prvého zápasu sa Marek Hamšík prebojoval cez celú obranu Walesu a loptu už vlastne len odkladal do siete. Práve vtedy sa však odnikiaľ vynoril obranca a gólovú strelu zastavil. Mohli sme vyhrávať, nakoniec sme zápas prehrali.

Venujme sa chvíľu keby: mohol to byť gól, mal to byť gól, ak by to bol gól, neprehrali by sme. Neskončili by sme tretí, neocitli by sme sa v tej polovici pavúka, kde sa stretla celá európska špička. Nehrali by sme s Nemcami, ale s Islandom alebo so Severným Írskom, mohli sme ísť ďalej a ďalej a tak ďalej.

Namiesto toho sme s Nemcami jasne prehrali, rýchly pohľad vopred hovoril, že tadiaľ cesta nevedie. Dopadli sme tak akurát – nesklamali sme, ale svet si Euro 2016 nebude pamätať kvôli tomu, že Slovensko z turnaja vyraďovalo jedného favorita za druhým.

Čo ak sme hrali zle?

Postup zo skupiny je úspech, lenže čo ak je to všetko inak?

Hamšík nedal gól, v zápase s Walesom sme boli horší. Azda s výnimkou dvadsiatich minút okolo nášho gólu sme si s nimi nevedeli dať rady. Prehrali sme nešťastným, zlepeným gólom, ale zaslúžene; zápasu by možno viac pristala remíza, ale sotva sa môžeme sťažovať na to, že futbal je nespravodlivý.

Vyhrali sme s Rusmi, (opäť) Hamšík odkiaľsi vytiahol prihrávku turnaja a pridal jeden z gólov turnaja, ale stačil jeden moment a priam sme skolabovali. Lepšie mužstvo ako Rusko by bolo vyrovnalo.

No a potom prišli Angličania v polovičnej zostave. Zakopali sme sa proti nim a ubránili remízu, ale nič moc sme neukázali: šancu, ani ozajstnú, ani polovičnú sme nemali. Legitímna taktika, navyše funkčná, ale opäť – príde lepšie mužstvo.

A prišlo. S Nemcami sme skúsili to isté, ale Nemecko v plnej sile nie je Anglicko. Horší sme boli celkom jasne, štatisticky aj pocitovo, 0:3 hovorí jasnou rečou. A nie je to hanba, v žiadnom prípade, nikto si nedovolí povedať, že všetci nešli naplno, len, nuž, koľko sme to vlastne teda hrali naozaj dobre?

Chvíľu s Walesom, 70 minút s Ruskom, s Anglickom pol na pol. Zo štyroch zápasov to nie je až tak veľa.

Foto – ap
Foto – ap

Za čo všetko vďačíme Kozákovi a hráčom

Druhá strana?

Vďaka Jánovi Kozákovi a hráčom sme zažili niektoré z najkrajších momentov v histórii slovenského futbalu – domáce víťazstvo so Španielskom bude spomínané ešte aj o dvadsať rokov.

Hráči vytvorili skvelý kolektív, cítiť to na ihrisku i mimo neho, hovoria o tom oni sami aj tréner. Práve to ich na majstrovstvá Európy dostalo. Nie vždy to vyjde, vždy však vieme, že pôjdu naplno, a to nebývalo úplne zvykom.

Ján Kozák sa zmenil! Z výbušného, hádam aj trochu jednoduchšieho trénera je zrazu človek, ktorému to musíte priať, lebo viete, že on to praje hráčom a hráči to prajú fanúšikom. Trojuholník funguje. Počúvajte ho, keď hovorí, aké to bolo všetko jedným veľkým zážitkom, a musíte mu to nielen veriť. Naozaj sa musíte tešiť s ním.

Osemfinále je vrcholom jednej celej generácie, ktorú symbolizoval Stanko Šesták, keď na konci dávno rozhodnutého zápasu s Nemeckom vybehol na trávnik. Ten Šesták, ktorého som mal celkom iracionálne vždy rád, lebo vyzeral ako skromný chalan, ktorý len chce čo najlepšie hrať futbal. Ten Šesták, ktorý dal hneď niekoľko pamätných gólov. Tak ten odchádza a my sa môžeme pozerať do budúcnosti.

Čo s Weissom?

Čaká nás obmena. Obrana si žiada preobsadiť, na turnaji sme mali jedno z najstarších mužstiev. A máme dôvody na optimizmus!

Milan Škriniar sa ukázal v dobrom svetle, Duda dal gól, a ak nedal, aj tak drel a behal, čakáme na Bera, uvidíme, čo bude s Lászlóom Bénesom, ktorý práve prestupuje do Mönchengladbachu. Marek Hamšík, povedzme to ešte raz a naposledy, je na absolútnom vrchole. Štandardne hrá vysoký nadpriemer, občas svetovú triedu. Niekedy si veľmi nemá s kým zahrať a sám to neutiahne. Niekoľko už stálych reprezentantov je ešte stále mladých.

A čo tieto majstrovstvá? V štyroch zápasoch sme dali len tri góly, z toho jeden práve Marek a jeden Ondrej Duda, u ktorého ešte úplne nevieme, na čom sme. Tretí dal Vlado Weiss, a práve pri ňom je na mieste otázka, čo všetko musí hráč neurobiť, aby prišiel o miesto v základnej jedenástke.

Weiss je v defenzíve nulový, a hoci svoju disciplínu výrazne zlepšil, stále máva problémy s koncentráciou. Je rýchly a dravý, ale používa presne jednu fintu; zaseknutie do protipohybu vyšlo proti Rusom, tí dvaja obrancovia zrejme nezabrzdili doteraz, ale proti iným, lepším mužstvám je to málo. Presne to sme videli v zápasoch s Anglickom aj Nemeckom.

Šampionát celkom nevyšiel ani Jurajovi Kuckovi, taký Norbert Gyömbér za rok v AS Rím veľa nehral a veľmi sa nezlepšil. Baleov gól mal Kozáčik chytiť, ale neskôr nám to vrátil. Stane sa. Čo v našej hre dominovalo, bola obetavosť a tímové poňatie. Hranice tejto hry sú v osemfinále.

Foto – ap
Foto – ap

Cieľ: pravidelná účasť

Jedného dňa opäť budeme mať čistokrvného útočníka, sotva niektorému z našich hrotových hráčov sa totiž turnaj vydaril.

Reprezentáciu čaká množstvo výziev, v Sampdorii napríklad okrem Škriniara hráva aj mladý Dávid Ivan. Stavať je na čom, dupľom teraz, keď je Hamšík skutočným ťahúňom mužstva.

Nielen postup zo skupiny, ale vôbec postup na samotné majstrovstvá je skvelým úspechom, osemfinále s Nemeckom berme ako dezert. Nazvime ho zbieraním skúseností a už o ňom príliš nehovorme. Povedzme, že nič z toho by sa nebolo stalo, nebyť Jána Kozáka.

Pozitíva vidíme, na čom treba pracovať, to vieme. Bolo by skvelé, keby sa účasť na veľkých turnajoch stala nie sporadickým úspechom, ale pravidlom. Aj jedna z dvoch bude fajn. Ak sa toto podarí, uvidíme, kam sa dá ísť ďalej. Momentálne je naším stropom osemfinále, hoci keby bol ten Hamšík, veď viete…

Euro 2020

Teraz najčítanejšie