Šimon ČopCongrats to @StanFischler who was named to the #USHHoF Class of 2021! 👏 pic.twitter.com/wTVyx5ejUV
— New York Islanders (@NYIslanders) September 9, 2021
– Kde ste teraz?
Opýtal sa ma legendárny 93-ročný hokejový novinár Stan Fischler hneď po tom, ako sme sa prvý raz spojili cez videohovor.
Keď sa dopočul, že nie tak ďaleko od Michaloviec – kam vycestoval v roku 1961 s tým, že mu starý otec, ktorý odtiaľ pochádzal, po pamäti a ručne nakreslil mapu mesta –, ihneď začal spomínať.
– Do Československa som po prvý raz prišiel v roku 1961. A potom v roku 1965, bol som v tom… Ako sa volá najväčšie mesto na Slovensku?
– Bratislava.
– Áno, presne, v Bratislave. Mal som tam sprievodcu a stretol som sa tam s Václavom Nedomanským.
Rozhovor s novinárom Fischlerom sa začal bez jedinej otázky. Vlastne tak spontánne, ako sa zrodil nápad uskutočniť ho.
Keď strelil Šimon Nemec gól v predĺžení v play-off 2025 proti Caroline, Fischler na sociálnej sieti X prezradil: „Šimon je zo Slovenska, rodnej krajiny mojich starých rodičov z maminej strany, ktorí boli z Michaloviec.“
Na Slovensku Fischlerovo meno, hoci je polovičným Slovákom (židovského pôvodu), nie je veľmi známe.
Pritom ako novinár a komentátor je členom Siene slávy amerického hokeja. V roku 2007 mu NHL udelila Lester Patrick Trophy za prínos hokeju v USA. Je sedemnásobným držiteľom Emmy Awards. Na štadióne New Yorku Islanders je po ňom pomenované novinárske poschodie. Je autorom viac ako stovky kníh o hokeji, bejzbale či newyorskom metre.
Z jeho zážitkov by sa dala vyskladať knižná zbierka.
V rozhovore si pospomínal:
- prečo sa s ním nerozprával urazený Stan Mikita;
- ako naňho Peter Šťastný zrúkol, keď o ňom povedal, že je Čech;
- na zápas, keď si Jacques Plante ako prvý brankár v NHL po hororovo vyzerajúcom zranení nasadil masku;
- na novinárske začiatky pred 70 rokmi, keď zarábal 50 dolárov mesačne;
- na Pálffyho, Cháru i na to, ktorý hokejista najviac fajčil a kto bol najlepší rozprávač.
Dosť o ňom vypovedá aj to, že tento rozhovor vznikal vo dvoch rôznych termínoch. Po hodine prvého hovoru sa totiž ospravedlnil, že ho čaká ešte veľa práce a spojíme sa inokedy.
Ste aj dnes stále aktívnym novinárom?
Áno, mám síce 93 rokov, ale písanie si stále užívam. Píšem pre The Hockey News, dva-tri články o New Yorku Rangers denne. Raz týždenne píšem aj pre oficiálnu stránku NHL, teraz sa tam venujem príbehu „Boom Boom“ Geoffriona, o ktorom som písal knihu. Občas niečo napíšem pre New Jersey Devils, občas nejaký historický text pre New York Islanders. Som celkom vyťažený.
Ako Newyorčan ste písali a píšete hlavne o Islanders, Rangers a Devils. Vnímali ste teda začiatok i koniec kariéry Zdena Cháru. Povedali by ste, keď začínal, že sa pozeráte na budúceho člena Siene slávy NHL?
Na začiatku pôsobil zvláštne, keďže pred ním v NHL nikdy nehral hokejista s takouto výškou. No bol to vynikajúci človek. Skamarátil som sa s ním už v začiatkoch. Keď hral po prvýkrát za Islanders, bolo evidentné, že sa zlepšuje. Pamätám si jeden jeho ohromujúci gól v Madison Square Garden, keď si nakorčuľoval z pravej strany a obišiel bránku Rangers. Vedel som, že má aj hokejové zručnosti, aj veľké odhodlanie. Jediné, čo ma na ňom vyrušovalo, bolo, že mal miestami neférovú výhodu voči menším hráčom, ale to je súčasť hry. Trochu mi zlomilo srdce, keď ho Islanders vymenili.
Mám s ním zážitok aj z čias, keď hral v Ottawe. Bol som tam na zápase, v ktorom hrali proti New Jersey. Chára patril k hviezdam zápasu, tak som s ním po ňom chcel robiť rozhovor. Mediálny manažér mi však povedal, že si budem musieť chvíľu počkať. Hneď po zápase totiž makal v posilňovni na stacionárnom bicykli. Mal naozaj pevnú vôľu, koniec koncov, vidno to aj dnes, keď sa udržiava v kondícii a behá maratóny.
Hráči s takouto povahou prichádzajú do NHL len raz za čas. Chára patrí medzi možno niečo cez 10 špeciálnych hráčov, s ktorými som mal tú česť, pre to, čo dokázal, ako dlho sa držal na najvyššej úrovni a akým bol človekom. Raz sa však na mňa trochu nahneval. Pred jedným zápasom ráno sme išli robiť rozhovor a poprosil som kohosi, aby mi
