Španielsky premiér vyhral, ale zostavenie vlády je znovu otázne

Posledná nedeľa sa pre mnohých Španielov spájala s nádejou, že parlamentné voľby rozhodnú, kto bude krajinu viesť počas ďalších štyroch rokov. Decembrové voľby rozdelili moc medzi štyri strany, ktoré sa navzájom nevedeli dohodnúť.

Voľby sa preto opakovali a prieskumy predpovedali víťazstvo ľavicovej aliancie Unidos Podemos, tí však nakoniec pohoreli. Z predpokladaných 27,6 percenta aj napriek spojeniu s konkurenčnou Izquierda Unida získali iba 21 percent.

Naopak, konzervatívna strana Partido Popular (PP) na čele s Rajoyom o 10 percent predbehla posledný prieskum z minulého týždňa a s prehľadom zvíťazila. Ani to však nemusí stačiť na zostavenie funkčnej vlády, socialisti aj Ciudadanos s ním totiž zatiaľ odmietajú spolupracovať.

Čo spôsobilo náhly obrat vo výsledkoch a aké budú nastávajúce týždne pre tamojšiu politickú scénu?

Môže za to brexit a túžba po stabilite?

Za prepad protestnej strany Podemos, ktorá za posledné roky zaznamenala nezvyčajný nárast v popularite, môže skutočnosť, že bola mnohými považovaná za euroskeptickú. Na jeseň 2014 jej líder Pablo Iglesias v rozhovore povedal: „(Španielski) socialisti by si mali priznať, že sa pri Maastrichtskej zmluve (zmluva zakladajúca EÚ) mýlia, pretože zo Španielska vytvára kolóniu severoeurópskych krajín.“

Treba však pripomenúť, že strana sa za euroskeptickú nepovažovala, v jej programe napríklad bod o vystúpení z eurozóny alebo zo samotnej EÚ nenájdeme.

Napriek tomu ju mnohé médiá považovali za „tieňovo euroskeptickú“, strana sa netajila odporom k NATO alebo Spojeným štátom. Práve nádych euroskepticizmu mohol v kontexte brexitu strane uškodiť. Po vyhlásení výsledkov referenda boli od piatka médiá plné negatívnych predpovedí, ktoré Britom hrozia, a práve tie mohli spôsobiť, že voliči dali radšej hlas niekomu inému.

Mireia Ilarri, Španielka, ktorá žije na Slovensku a považuje sa za zapálenú stúpenkyňu strany Podemos, s touto teóriou nesúhlasí.

„Ľavica neprehrala, aj keď vyhrala pravica a obzvlášť Rajoy,“ polemizuje. Myslí si, že voliči strany Podemos sú dostatočne lojálni. Nedokáže však vysvetliť, prečo strana skončila až tretia, vzdialene od víťaznej Ľudovej strany a jej tradičného protivníka, strany PSOE. Zatiaľ čo PP získalo v 350-člennom parlamente 137 kresiel, PSOE má 85 a Unidos Podemos 71.

Sklamanie neskrýval ani Iglesias, ktorého strana v porovnaní s decembrovými voľbami prišla o takmer 1,2 milióna hlasov: „Musím povedať, že výsledok pre nás nie je uspokojivý. Prekvapil nielen nás, ale všetkých naokolo, pretože prieskumy predpovedali niečo iné,“ povedal v pondelok na tlačovke podľa El País.

Prečítajte si

Vysokoškolský profesor chce zmeniť Španielsko, voliči mu veria

Ilarri sa ďalej domnieva, že za úspechom PP stojí snaha voličov predísť scenáru z decembra minulého roku. „PP jednoznačne získalo hlasy na úkor Ciudadanos,“ myslí si a dodáva, že ľudia radšej volili PP, akoby mali dať hlas slabšej Ciudadanos a voľby by sa znova opakovali. Cuidadanos je nová strana zameraná na metropolitných voličov so stredopravým zmýšľaním.

Predpoveď na najbližšie mesiace

Opakované, tretie voľby si momentálne nepraje nikto. Nielen preto, že by pre Španielsko priniesli zbytočné náklady a nahnevali voličov. Tretie voľby by totiž ešte viac mohli posilniť úlohu takzvaných užitočných hlasov, teda hlasov, ktoré neprepadnú, na čo by najviac doplatila strana Ciudadanos. 

Výsledkami si však nemôže byť istý nikto a ďalší polrok, počas ktorého je zablokovaná vláda aj parlament, by poškodil Španielsko, ktoré konečne profituje z bolestivých postkrízových reforiem. Opakovaným voľbám sa preto budú chcieť vyhnúť všetci, možno aj za cenu menšinovej vlády.

Vláda PP a Ciudadanos s podporou regionálnych strán

Ľudová strana získala 137 kresiel v dolnej komore parlamentu a na to, aby mohla vládnuť sama, by potrebovala ešte 39 poslancov. Ciudadanos ich má iba 32, nová vláda by sa preto musela spoľahnúť na neistú podporu niektorej z regionálnych strán.

Väčšina z nich má záujem o posilnenie autonómie jednotlivých provincií, čo môže skomplikovať rokovania. Ľudovci určite nebudú ochotní robiť ústupky, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k posilneniu separatizmu.

Líder ľudovcov a doterajší premiér Mariano Rajoy nevylučuje ani menšinovú vládu, ktorá by pozostávala z PP, Ciudadanos, PNV (Baskická národná strana) a regionálnej strany CCA, ktorá reprezentuje Kanárske ostrovy.

V takom prípade by mu do väčšiny chýbal jeden hlas a pri hlasovaní v parlamente by sa musel spoliehať aj na podporu iných strán.

Spojenie PP a Ciudadanos však môže najviac ohroziť skutočnosť, že Ciudadanos sú striktne proti tomu, aby Mariano Rajoy ostal španielskym premiérom. Líder strany Albert Rivera pre denník El País povedal, že pri hlasovaní o dôvere pre novú vládu Ciudadanos Rajoya nepodporí. Rajoy sa však postu vzdať nechce.

PSOE, Podemos a iní

Socialisti a Podemos sami vládu nevytvoria. S podporou Ciudadanos by dosiahli nadpolovičnú väčšinu v Snemovni reprezentantov. Problémom však je, že Ciudadanos sa s Pablom Iglesiasom na mnohých veciach nezhodnú a v koalícii, kde by mali hlavné slovo dve ľavicové strany, by ich hlas zanikal.

Albert Rivera a jeho strana stratili v opakovaných voľbách najviac a majú o osem mandátov menej ako v decembri. Spojenie so stranou Podemos by ich mohlo zničiť úplne.

Pri tejto možnosti všetko závisí od toho, či budú strany schopné nájsť takú cestu, ktorá by do istej miery vyhovovala všetkým. Pred voľbami to bola najpravdepodobnejšia alternatíva, teraz bude všetko závisieť od ambícií Ciudadanos.

V prípade, že Ciudadanos napokon nebudú ochotní vládnuť s Pablom Iglesiasom, socialisti a Podemos sa môžu podobne ako PP obrátiť na regionálne strany.

Aj v tomto prípade hrozí, že vláda by bola nestabilná a regionálne strany by mohli požadovať značné ústupky v oblasti lokálnej autonómie. Katalánska nacionalistická strana CDC, ktorá má osem mandátov, by znovu otvorila otázku referenda o nezávislosti.

Pablo Iglesias a jeho strana túto požiadavku podporujú, socialisti sú striktne proti. Predseda takto zloženej vlády by to teda pri koaličných rokovaniach nemal jednoduché a koalícia, v ktorej by väčšinu mandátov spočiatku ovládali socialisti, by sa postupom času mohla nakloniť v prospech strany Podemos.

Široká koalícia

V novodobej španielskej histórii nikdy neexistovala široká koalícia. Výnimkou je iba obdobie po skončení Francovej diktatúry, keď v záujme demokracie spolupracovali aj názorovo odlišné strany.

Socialisti by určite žiadali vládu bez Rajoya, no s ľudovcami by sa nezhodli ani na mnohých ďalších témach. Navyše koalícia s PP by mohla znamenať ďalší pád socialistov a umožnila by strane Podemos získavať ďalších voličov z ich tábora.

Voličov by v dôsledku spojenia so socialistami mohla stratiť aj Ľudová strana. Obe strany by však podobne ako na Slovensku mohli ako zámienku na vytvorenie zvláštnej koalície využívať vyšší záujem a snahu o politickú stabilitu.

Podľa El País chce Mariano Rajoy najprv rokovať so socialistami. Tvrdí, že len široká dohoda mu umožní dosiahnuť legitimitu v dôležitých oblastiach, akými sú napríklad európske témy. S lídrom socialistov Pedrom Sánchezom už Rajoy komunikoval, zatiaľ sa však dohodli len na stretnutí.

Ak by sa nepodarilo vytvoriť širokú koalíciu, Rajoy by sa so socialistami mohol dohodnúť aj na tichej podpore. Ľudová strana by tak mala menšinovú vládu, ktorú by socialisti nepodporovali, ale ani neblokovali.

Menšinová vláda

Povolebné vyjadrenia lídrov oboch strán nasvedčujú tomu, že Mariano Rajoy tentoraz bude v parlamente iniciovať hlasovanie o dôvere v jeho osobu. Doterajší premiér tvrdí, že nemôže odmietnuť vôľu 8 miliónov voličov, ktorí v nedeľu odovzdali hlas jeho strane.

Socialisti sa hlasovania plánujú zdržať, čím umožnia, aby mala nová vláda viac hlasov za ako proti. V druhom kole hlasovania o dôvere pre nového premiéra totiž stačí jednoduchá väčšina hlasov. V takom prípade by Ľudová strana mohla vládnuť, no so 137 poslancami to bude mať mimoriadne komplikované. Obzvlášť preto, že na svoju príležitosť budú v opozícii čakať PSOE, Podemos, ale aj Ciudadanos.